Denník N

Prvý Slovák, čo čítal prísne utajené pokračovanie detektívky Millenium: Bude to akčnejšie

Jozef Zelizňák, prekladateľ škandinávskej literatúry a sprievodca cestovnej kancelárie BUBO. Vyštudoval prekladateľstvo – nemčinu, švédčinu a nórčinu. Foto – archív J. Z.
Jozef Zelizňák, prekladateľ škandinávskej literatúry a sprievodca cestovnej kancelárie BUBO. Vyštudoval prekladateľstvo – nemčinu, švédčinu a nórčinu. Foto – archív J. Z.

Ak ste čítali detektívku od Joa Nesbøa či Stiega Larssona v slovenčine, tak vďaka nemu. Jozef Zelizňák prekladal aj pokračovanie slávnej trilógie Millennium, ktoré už napísal nový autor David Lagercrantz.

Ak ste čítali detektívku od Joa Nesbøa či Stiega Larssona v slovenčine, tak vďaka nemu. Jozef Zelizňák prekladal aj pokračovanie slávnej trilógie Millennium, ktoré už napísal nový autor David Legercrantz a bude mať svetovú premiéru koncom augusta. Prekladom sa však paradoxne venuje skôr ako hobby, je profesionálnym cestovateľom a sprievodcom cestovnej kancelárie BUBO.

Bavilo vás pokračovanie slávnej trilógie, aj keď ho už nepísal Stieg Larsson, ale nový autor?

Pri prekladaní Larssonovej trilógie som prežil niekoľko rokov života a preložil som odvtedy množstvo severských kníh, najmä od Joa Nesbøa. Keď som dostal do rúk štvrtý diel Millennia a začali sa predo mnou zjavovať známe postavy Lisbeth Salanderovej či Mikaela Blomkvista a reálie, ktoré poznám osobne zo Štokholmu aj z Larssonových kníh, bol to fascinujúci pocit. Myslím si, že som prežíval čosi podobné, len silnejšie ako každý fanúšik Millennia – príbeh, ktorý sa mal po tragickej Larssonovej smrti už navždy skončiť, pokračuje. A to musí čitateľa aj prekladateľa potešiť.

Cítili ste pri preklade Dievčaťa, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, že ide o iného autora?

Lagercrantz nadväzuje na Larssonov štýl z predchádzajúcich kníh. Bolo však uňho možno viac cítiť, že je novinár, keď podrobnejšie opisoval spoločenské problémy. Lagercrantz ich načrtáva, no dej knihy na mňa pôsobí akčnejšie.

Má potenciál vyvolať rovnaký ohlas alebo ide skôr o štandardnú škandinávsku detektívku s veľkým marketingom?

Lisbeth a Mikael riešia mimoriadne aktuálny problém sledovania sveta zo strany NSA. Tá téma musí zaujať. V kombinácii s témou dosahu umelej inteligencie na budúcnosť ľudstva a tradične ľavicovo-liberálnym švédskym duchom to určite môže byť kniha, ktorá vynikne medzi bežnými detektívkami.

Kto je vaša najobľúbenejšia postava v Millenniu?

Lisbeth Salanderová a nórsky detektív Harry Hole patria k mojim najobľúbenejším postávam severských kriminálok, a tak je odpoveď jasná. Lisbeth je Pippi Dlhou Pančuchou modernej doby, zároveň sexy, tvrdohlavá, navonok tvrdá, no v skutočnosti citlivá. Hoci v Millenniu nevystupuje vždy ako hlavná postava, práve Lisbeth určite robí z týchto kníh fenomén.

Prečo sa z Larssona stal taký fenomén?

Okrem postavy Lisbeth Salanderovej prináša akútne problémy dnešnej Európy – neonacizmus, obchod so ženami, totálna kontrola spoločnosti pár jednotlivcami, o ktorých zámeroch človek môže len tušiť, no všetko podané veľmi inteligentne, bez hlúpych konšpiračných teórií, v príjemnom liberálnom šate. Určite k tomu prispeli aj švédske reálie. V Millenniu aj hnusná zima v Štokholme pôsobí romanticky a severskú romantiku má každý rád.

Čím to je, že práve Švédsko nasadilo tón v detektívkach?

Tradícia detektívnych románov je vo Švédsku veľmi silná. Kým v Nórsku dlho rozoberali psychologické problémy hrdinov, Švédi Sjöwall a Wahlöö či Henning Mankell chrlili jednu detektívku za druhou. Larsson ich prácu posunul o úroveň vyššie.

Sledujete aj televízne detektívky, napríklad vysoko hodnotený dánsky seriál Zločin (Forbrydelsen) či dánsko-švédsky Most (Broen)?

Milujem dánsku kinematografiu. Je neuveriteľné, koľko dobrých filmov sa tvorí v krajine s veľkosťou Slovenska. Dánsko-švédsky seriál Broen (Most) je pre mňa čerešničkou na torte a už sa teším na tretiu sériu, ktorá má prísť na jeseň. Každému odporúčam.

Jozef Zelizňák so svojím obľúbeným autorom Jo Nesbom. FOTO - ARCHÍV J. Z.
Jozef Zelizňák so svojím obľúbeným autorom Joom Nesbøom. Foto – archív J. Z.

Prekladáte z nórčiny aj zo švédčiny. Z ktorého jazyka sa vám prekladá ťažšie? Máte radšej švédsku či nórsku detektívkársku školu?

Veľmi ťažká otázka. Vždy mám rád knihu, ktorú práve prekladám a ktorú vnímam ako svoju ďalšiu výzvu. K detektívkam som sa dostal prostredníctvom Larssona, neskôr prežil päť rokov v spoločnosti Joa Nesbøa, na ktorého nedám dopustiť. Švédski autori často riešia v knihe širšie spoločenské problémy, kým Nóri skôr psychológiu svojich hrdinov. Moje sympatie závisia zrejme od aktuálnej nálady. Veľmi ma bavilo prekladať Lagercrantza, teraz som sa opäť vrátil k Nesbøovi a jeho románu s pracovným názvom Polnočné slnko a pripadám si, akoby som sa vrátil k obľúbenému vínu. Prekladám popri práci v cestovnej kancelárii a je to pre mňa veľké hobby.

Dá sa prekladom uživiť?

Mojou hlavnou pracovnou náplňou je zamestnanie v cestovnej kancelárii organizujúcej poznávacie zájazdy, kde mám na starosti okrem iného práve organizáciu ciest do severnej Európy a som tak v každodennom kontakte so Škandináviou. Prekladám po večeroch a víkendoch. Ako koníček je to super. Nikdy som neoľutoval, že som sa rozhodol študovať škandinávske jazyky, lebo mi otvorili dvere do celkom inak organizovaného sveta. Či by som sa však uživil len prekladmi, netuším…

Je pokračovanie Larssona veľká téma vo Švédsku?

Samozrejme. Od Larssonovej smrti sa celé roky diskutovalo, či existuje alebo neexistuje štvrtý diel, ktorý sám rozpísal. Neskôr bolo veľkou témou, či má v jeho diele pokračovať niekto iný alebo hrdinovia Millennia odídu spolu s ním. Letné Švédsko žije Millenniom, čitatelia čakajú na deň, keď kniha koncom augusta vo Švédsku vyjde, a som veľmi rád, že na Slovensku vyjde súčasne so švédskou premiérou. Slovenskí čitatelia tak budú mať možnosť čítať pokračovanie príbehu Lisbeth Salanderovej v absolútnej premiére súčasne s celým svetom.

salander
Lisbeth Salanderová vo švédskej sfilmovanej podobe. Foto – Wikimedia

Švédi sú oveľa viac otvorení utečencom ako Slováci, ktorí majú s nimi de facto nulovú skúsenosť, ale prechovávajú voči nim často až absurdnú nenávisť a strach. Čím to je, že sú tiež oveľa citlivejší na porušovanie ľudských práv?

Stáročia inak organizovanej spoločnosti sa nedajú vymazať. V čase, keď sme my boli bití poddaní, vo Švédsku žili slobodní sedliaci. V čase, keď Štúr bojoval aspoň o základné práva pre Slovákov v totalitnom Uhorsku, vo Švédsku existovala zákonom garantovaná sloboda tlače a vyjadrovania. Švédi sú veľmi sebavedomý národ a väčšina z nich považuje svoju slobodu a systém za dostatočne silný na to, aby si ich ochránila aj v kontakte s inými pohľadmi na svet. Situácia však, samozrejme, nie je čiernobiela a aj vo Švédsku mohutnie silno pravicová strana, ktorá má, paradoxne, názov Švédski demokrati.

Z čoho sa môžeme od Švédov najviac učiť?

Bolo by krásne inšpirovať sa ich pohľadom na štát, ktorý nevnímajú ako protivníka, čo má byť čo najslabší, ale ako dobrého priateľa, na ktorého sa dá spoľahnúť, že pomôže, keď bude zle. Viem, že je to zo slovenského pohľadu čosi absurdné, no povedzme si, že nie je zlé občas snívať. (Smiech).

Rozhovory

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie