Reformujme justíciu s chladnou hlavou
Kým postavenie prokuratúry sa snažia odborníci udržať ako za socializmu v jej výnimočnom móde, súdna moc čelí opačnému tlaku. A to je v demokracii nezvyčajné.
Autorka je bývalá verejná ochrankyňa práv a sudkyňa
Ľudia si to v behu života asi neuvedomujú, ale bez skutočnej nezávislosti súdnej moci nemôže existovať demokracia. Iba jej paškvil. Každý zásah do súčasného postavenia súdov a sudcov je potrebné uvážiť – práve z tohto hľadiska. Aj napriek obrovskému zlyhaniu sudcov a sklamaniu z nich.
Súdnu moc tvoria Ústavný súd a všeobecné súdy. Národná rada zložená z poslancov, teda volených zástupcov ľudu, prijíma ústavu a zákony, podľa ktorých súdy konajú, a výkonná moc, teda vláda, im vytvára podmienky, v ktorých súdy pôsobia.
Z vlastnej skúsenosti viem, že v socialistickom zriadení neboli súdy nejako zvlášť významné. Na rozdiel od prokuratúry. V trestnom konaní súd spravidla rozhodol v súlade s návrhom prokurátora. Často som videla, že kým advokát čakal na pojednávanie v trestnej veci pred pojednávacou miestnosťou, trestný sudca a prokurátor sa v kancelárii sudcu pred pojednávaním družne bavili a potom spolu vstúpili do pojednávacej miestnosti. Keď sa v nej usadili, zavolal súd dovnútra účastníkov konania a advokáta. Ten systém nezávislosť súdov a sudcov vôbec nepoznal, ani jeho aktéri. Poznal však mocenské postavenie prokuratúry a jeho aktéri to akceptovali.
Po skončení socialistického zriadenia
