„Tvoje už neni nič,“ vravel Majský. Žena, ktorá v zúfalej situácii investovala v BMG Invest, by mu trest dopriala
Laura mala ako matka samoživiteľka tri zamestnania, do nebankoviek investovala v snahe získať peniaze na byt. Po tom, ako o všetko prišla, mala pocit, že to už nezvládne. Aktualizované o 12.40 h o rozsudok
Dialo sa to na začiatku tohto tisícročia, keď Slovensko vyzeralo úplne ináč ako dnes – banky peniaze veľmi nepožičiavali, naše členstvo v Európskej únii ešte nebolo isté a štát po rokoch Mečiarových vlád len veľmi postupne nastoľoval vládu práva, ktorá prináša aj základnú slušnosť v podnikaní.
So slušnosťou pri podnikaní má z obdobia začiatku milénia skúsenosť aj pani Laura. Mala 34 rokov, keď sa v zúfalej osobnej situácii rozhodla investovať svoje posledné peniaze do spoločnosti BMG Invest. Po rozvode a následnom rozchode s ďalším partnerom bola ako matka dieťaťa a učiteľka na ekonomicky zameranej škole vo veľmi komplikovanej etape svojho života.
Ako k tomu prišlo a čo si myslí o tom, že jedného z hlavných aktérov podvodu na desaťtisícoch ľudí Jozefa Majského dodnes neodsúdili? Ten dnes na Najvyšší súd, tak ako mnohokrát predtým, neprišiel, tentoraz sa ani neospravedlnil, a tak sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd napokon právoplatne rozhodol o deväťročnom treste.
Zúfalá situácia, zúfalé riešenia
Bolo to takto: nebankovky BMG Invest a Horizont Slovakia v roku 1997 spustil košický podnikateľ Vladimír Fruni, ktorý začal prijímať vklady od obyvateľstva prostredníctvom spoločnosti BMG Invest. Obe firmy fungovali na princípe pyramídovej hry a ľuďom sľubovali 20- až 40-percentné zhodnotenie vkladov. Išlo o neštandardne vysoké úroky, ktoré boli oveľa väčšie ako v bankách. Už v roku 1998 bola spoločnosť Horizont Slovakia v mínuse.
To Laura, ktorá bola v zúfalej situácii a potrebovala rýchle peniaze, nevedela. Mala za sebou neúspešné manželstvo aj nedávny rozchod s priateľom. S dcérou sa od neho odsťahovali do iného bytu, ktorý bol v hroznom stave a plný švábov. Toto bývanie jej sprostredkoval jej exmanžel, ktorý sa rozhodol, že po vykonaní tejto „láskavosti“ jej už nebude platiť výživné.
Laura vedela, že sa potrebuje čo najskôr dopracovať k vlastnému bývaniu. Nakoniec sa jej podarilo získať z predaja predošlého bytu, ktorý mala s nasledujúcim partnerom, aspoň sumu v hodnote okolo 100- až 150-tisíc korún (približne tritisíc tristo až päťtisíc eur), ktorú vzápätí investovala do nebankoviek. Koľko presne to bolo, si už dnes nespomína, nerada sa k tomuto obdobiu v mysli vracia, a tak sa jej podarilo z pamäti tieto spomienky takmer „vygumovať“.
„Mala som tri zamestnania a ako najrozumnejšie riešenie mi vtedy prišlo dať peniaze do Horizontu a BMG Investu, trošku počkať. Dúfala som
