Rúška podľa Mazureka s Kotlebom ničia zdravie a otravujeme sa CO₂. Proti sú lekári, vedci aj WHO

Poslanec parlamentu Milan Mazurek (ĽSNS) odmieta nosiť rúško, lebo si nebude „ničiť zdravie tou hnusnou handrou a dýchať vysoké koncentrácie vlastného CO₂“.

Podobne sa na sociálnej sieti vyjadril aj predseda strany Marian Kotleba, keď povedal, že dýchaním cez rúško otravujeme svoj organizmus oxidom uhličitým.

Poslanci za ĽSNS sa mýlia. Lekári, vedci, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aj Úrad verejného zdravotníctva SR sa zhodujú, že nosenie rúška neničí zdravie a nespôsobuje otravu oxidom uhličitým.

Uvedené tvrdenia – ktoré v slovenskom prostredí šíria aj Mazurek s Kotlebom – označil Richard Mihigo z WHO za potenciálne nebezpečné.

„Dlhodobé používanie chirurgických rúšok môže byť nepríjemné, no nevedie k intoxikácii oxidom uhličitým ani k nedostatku kyslíka,“ uvádza Svetová zdravotnícka organizácia v sekcii o boriteľoch mýtov.

Nehrozí nedostatok kyslíka ani otrava CO₂

„Pána Mazureka by som sa opýtal, či sa bude zdravotníkom na sálach, ktorí pracujú v rúškach niekoľko hodín denne, platiť odškodné, ak sú rúška škodlivé, ako vraví,“ zareagoval na otázku o škodlivosti rúšok primár centrálneho príjmu ružinovskej nemocnice Július Hodosy. Lekár pracuje aj v Ústave molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Podľa Hodosyho môže byť rúško nepohodlné, no prípadný negatívny efekt, ak existuje, označil lekár za zanedbateľný. „To, že vdychujem oxid uhličitý, je úplná hlúposť,“ vraví Hodosy a dodáva, že molekuly CO₂ sú natoľko malé, že rúškom – či už chirurgickým alebo vyrobeným doma – bez problémov prejdú.

Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Denníku N napísal, že „tvárové rúško nespôsobuje vdychovanie vysokej koncentrácie oxidu uhličitého a nemá vplyv na zdravie osoby. Vzhľadom na to, že bežne používané rúška nepriliehajú k tvári nepriedušne, nevzniká v oblasti zakrytej rúškom vysoká koncentrácia CO₂, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na zdravie“.

Nosenie rúšok považuje úrad za „jeden z dôležitých nástrojov, ktorým prispievame k zamedzeniu šírenia ochorenia COVID-19“. ÚVZ SR uviedlo, že pandémia ochorenia COVID-19 stále trvá, „preto je dôležité správať sa zodpovedne k sebe a okoliu a rešpektovať aktuálne platné opatrenia ÚVZ SR. Rovnako je dôležité dbať na účinné hygienické opatrenia, ako je dôkladné umývanie rúk, sociálny odstup od cudzích osôb či respiračná hygiena“.

Mýtus, že rúško spôsobuje hypoxiu, čiže nedostatok kyslíka v tele, overil tento mesiac írsky lekár Maitiu O Tuathail. Hoci si na tvár navliekol až šesť chirurgických rúšok, údaje o saturácii krvi kyslíkom sa stále pohybovali na úrovni 98 až 99 percent, takže sa vôbec nezmenili a boli v normále.

Getting asked

“Does wearing a face mask lower your oxygen levels” repeatedly by patients today!

Based on what they are reading on social media

*Face coverings / masks don’t reduce your oxygen levels!*

I managed to get six face masks on + it had no effect on my oxygen levels! pic.twitter.com/qNKYa8pejx

— Maitiu O Tuathail (@DrZeroCraic) July 14, 2020

Otravu oxidom uhličitým vylúčil pre BBC aj odborník na infekčné choroby Keith Neal z univerzity v Nottinghame. „Chirurgovia nosia oveľa účinnejšie rúška pravidelne a po celý deň bez toho, aby im ublížili,“ hovorí Neal.

Kotlebove konšpiračné teórie

Kotleba vo videu na sociálnej sieti povedal aj to, že „korona pravdepodobne existuje“ a vírus „nevznikol prirodzene, keďže bol umelo vytvorený“. Hovoril aj o „vymyslenej“ pandémii a „vymyslenom“ strachu z nej.

Skutočnosť je, že novým koronavírusom sa na celom svete dosiaľ nakazilo viac ako 17 miliónov ľudí a ochoreniu COVID-19 podľahlo viac ako 670-tisíc z nich.

Vedecká komunita sa prikláňa k záveru, že vírus má prirodzený pôvod. Genetik Ľubomír Tomáška, vedúci Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK, označil fámy o umelom pôvode vírusu len za konšpiračné teórie.

Nový koronavírus sa viaže na receptory ACE2 na bunkách a robí to tak dokonale, že podľa vedcov nemôže ísť o výsledok umelého zásahu. Počítačové simulácie totiž ponúkajú také riešenia, ktoré ani zďaleka nedokážu viazať vírus na ľudskú bunku tak dobre ako reálny koronavírus.

Genetik Tomáška vysvetlil, že v syntetickej biológii sa genetické zmeny dizajnujú bežne, no pri úpravách, aby sa vírus lepšie dostával do ľudskej bunky, nevieme celkom predpovedať, ako to ovplyvní jeho životný cyklus. „Urobiť taký zásah, aby som vedel predpovedať, ako sa bude vírus správať v ľudskej populácii, je prakticky nemožné,“ odpovedal vedec z UK na otázku o umelom pôvode vírusu.

Odmieta očkovanie, porovnanie s chrípkou nesedí

Kotleba sa vo videu nevyhol ani porovnaniu COVID-19 s chrípkou a ochorenie zľahčoval. No najnovšie dáta ukazujú, že nový koronavírus je najmenej 10-krát, možno až 30-krát častejšie smrteľný ako chrípka. Nižšia úmrtnosť na Slovensku je výsledkom prijatých opatrení, vrátane nosenia rúšok, ktoré predseda ĽSNS odmieta.

Na Slovensku zomrie následkom chrípky okolo 800 ľudí ročne, čo je skoro 30-krát viac ako súčasný počet obetí nového koronavírusu, no ak by sa proti chrípke očkovalo viac ako päť percent ľudí, počet obetí by bol ešte nižší. Kotlebovci sú však proti očkovaniu – pred tromi rokmi navrhovali zrušiť povinné očkovanie a tento rok zase Kotleba hovoril, že pri očkovaní proti novému koronavírusu sa budú ľuďom vpichovať do tiel „nanočipy“, aby nad nimi iní získali kontrolu.

V skutočnosti vakcíny zachránili milióny životov. Magazín Science vydal v roku 2017 článok o tom, že „najrizikovejšia je tá vakcína, ktorá sa nepodala“, čo je názor, s ktorým pre Denník N vyjadrili súhlas aj epidemiologičky Zuzana Krištúfková či Andrea Kološová.

Nanočipy v očkovaní nie sú a Biblia nevaruje pred čipovaním, ako si chybne myslí Kotleba.

„Verím, že na Slovensku môže byť také prirovnanie (COVID-19 s chrípkou – pozn. red.) populárne, lebo opatrenia sa zaviedli veľmi skoro a zabránilo sa mnohým úmrtiam. Preto ľudia nemajú skúsenosti s ťažkým priebehom, ako napríklad v Taliansku. COVID-19 rozhodne nie je ako chrípka,“ povedala v nedávnom rozhovore pre Denník N Katarína Lenártová. Lekárka pracuje na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici pri Londýne, kde sa stará o pacientov s COVID-19, ktorých stav vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu.

Smrtnosť pacientov s COVID-19 na tomto oddelení je 45 percent. „Zomrel takmer každý druhý, ktorý sa dostal na umelú pľúcnu ventiláciu,“ dodala Lenártová.

Kotleba vo videu znevažuje prijaté opatrenia v boji s koronavírusom, hoci odborníci sa zhodujú, že „to najhoršie svet možno ešte len čaká“. Takýto názov mal nedávny editoriál jedného z najlepších lekárskych časopisov sveta Lancet.

Rúška znižujú riziko nákazy

Čo sa týka rúšok, viacero nových štúdií potvrdilo ich účinnosť v boji s novým koronavírusom.

V tejto chvíli je na Slovensku nosenie rúška v exteriéri dobrovoľné, no stále odporúčané, a to najmä v prípadoch, ak nie je možné dodržať minimálne dva metre odstup od cudzích osôb.

Naďalej platí povinnosť nosiť rúška všade v interiéroch mimo svojho bydliska pre všetky osoby na území Slovenska, hoci existujú výnimky, ako sú deti do troch rokov, osoby so závažnými poruchami autistického spektra a iné.

Nový koronavírus sa šíri na kvapôčkach s priemerom viac ako 5 mikrometrov, ktoré nakazený vylúči pri hovorení, kýchaní alebo kašľaní (predpokladá sa aj prenos vzduchom na čiastočkách do 5 mikrometrov).

Kvapôčky sú relatívne veľké a ťažké, takže prekonajú iba minimálnu vzdialenosť okolo dvoch metrov a rýchlo padajú k zemi. Hoci látkové rúško nedokáže zabrániť šíreniu samotného koronavírusu, keďže je asi tisíckrát menší ako medzery v látke, dokáže znížiť šírenie kvapôčok, ktoré môžu vírus obsahovať.

Rúško nie je stopercentná ochrana, keďže cezeň možno vírus vdýchnuť. Za týchto okolností slúži hlavne ako ochrana pre druhých – ak na nich nekašleme kvapôčky, znižujeme riziko, že ich nakazíme.

Podľa pre-printu (nerecenzovaná štúdia) z mája tohto roku, na ktorom robilo vyše 20 vedcov a vedkýň hlavne z univerzity v Edinburghu, znižuje nosenie rúška o 90 percent vzdialenosť, ktorú prekonajú čiastočky vylúčené pri dýchaní a kašľaní. „Ohromila ma účinnosť všetkých druhov rúšok, ktoré sme testovali,“ povedal v správe univerzity v Edinburghu spoluautor pre-printu Ignazio Maria Viola.

„Bolo upokojujúce, že doma vyrobené rúška fungovali rovnako dobre ako chirurgické rúška, čo sa týka schopnosti zastaviť prúd vzduchu vychádzajúci z úst,“ dodala spoluautorka pre-printu Felicity Mehendale z univerzity v Edinburghu.

Odborníci však dodávajú, že treba dbať na správne nosenie rúška, ktoré má priliehať k tvári. V opačnom prípade hrozí, že sa kvapôčky s vírusom dostanú pri kýchaní či kašľaní von zboku.

Záleží na počte vrstiev, dizajne aj materiáli

V štúdii, ktorá vyšla tento mesiac v časopise Thorax, vedci natáčali, ako chirurgické rúška a jedno- až trojvrstvové látkové rúška vyrobené z bavlnenej tkaniny zabraňujú šíreniu kvapôčok, keď účastníci experimentu hovorili, kýchali a kašlali.

Ukázalo sa, že aj látkové jednovrstvové rúško je lepšie ako nič. „Každopádne, dvojvrstvové látkové rúško dosiahlo oveľa lepšie výsledky pri znížení šírenia kvapôčok,“ uvádza štúdia, podľa ktorej malo úplne najlepšie výsledky chirurgické rúško.

Podľa autorov štúdie však nezáleží len na počte vrstiev rúška, ale aj na použitom materiáli či dizajne, aby rúško sedelo na tvári. Pravidlo, že čím viac vrstiev, tým viac ochrany, však platí.

Pre-print z minulého mesiaca, ktorý vydal Leverhulme Centre for Demographic Science, sa pozrel na staršie štúdie o vplyve rúšok na šírenie ochorenia SARS a chrípkového vírusu A/H1N1.

Autori do analýzy zaradili päť štúdií z rokov 2003 až 2012 a vyšlo im, že „pri bavlnených rúškach je riziko infekcie o 54 percent nižšie v porovnaní s kontrolnou skupinou bez rúšok“. Papierové rúška znižovali takéto riziko o 39 percent.

Odhaduje sa, že okolo 40 percent nakazených nemá žiadne príznaky COVID-19, preto sú rúška efektívny spôsob, ako brániť šíreniu nového koronavírusu.

Rúška znižujú reprodukčné číslo

Ešte v marci Denník N písal, že existujú aj isté argumenty proti rúškam, medzičasom sa však rozptýlili. „Niektorí mali pocit, že nosenie rúška spôsobí, že ľudia sa budú častejšie dotýkať tváre a budú menej dbať na iné opatrenie, ako je fyzický odstup alebo umývanie rúk. No my sme zistili opak,“ hovorí lekárka a vedkyňa Amy Priceová zo Stanfordu. „Nosenie rúška ľuďom pripomína, aby boli stále obozretní. Keď máte rúško, tváre sa dotýkate menej.“

Písalo sa aj to, že rúška zvyšujú koncentráciu vírusových častíc v ústach nakazeného a mohli by zhoršiť priebeh ochorenia. Na to Priceová reaguje, že „ak ste už chorý, vírus máte v pľúcach a (nosením rúška – pozn. red.) to nezhoršíte“.

Štúdia, ktorá vyšla minulý mesiac v časopise Proceedings of the Royal Society A: Mathematical, Physical and Engineering Sciences, naznačuje, že „lockdowny“ nemusia stačiť, aby sme zastavili príchod druhej vlny koronavírusu, a že rúška – vrátane tých vyrábaných doma – môžu výrazným spôsobom znížiť šírenie vírusu, ak ich bude nosiť dostatočný počet osôb.

Autori tejto štúdie zistili, že všeobecné nosenie rúšok na verejnosti je dvakrát účinnejšie pri znižovaní reprodukčného čísla ako nosenie rúšok iba v prípade, že sa u pacienta objavia symptómy choroby.

Vo všetkých prípadoch, ktoré sa modelovali, znížilo nosenie bežných rúšok reprodukčné číslo pod 1, ak ich nosila viac ako polovica populácie. Výhody nosenia rúšok zhrnuli autori štúdie do hesla: „Moje rúško chráni teba, tvoje rúško chráni mňa.“

Reprodukčné číslo (R0) vyjadruje priemerný počet nových infekcií od jednej infikovanej osoby. Ak je R0 vyššie ako 1, nákaza sa šíri. Ak má R0 hodnotu 10, potom prvý človek nakazí 10 ľudí, z nich každý nakazí 10 ľudí, čo dáva 100 nových chorých, a tak ďalej. Ak je nakazených desať ľudí a reprodukčné číslo je 0,5, nákaza sa prestáva šíriť – z desiatich ľudí sa infikuje 5 a tak ďalej.

Nové odporúčania WHO

Svetová zdravotnícka organizácia pôvodne neodporúčala nosenie rúška na verejnosti pre nedostatok dôkazov o ich účinnosti.

Pod vplyvom nových štúdií svoje smernice minulý mesiac prehodnotila a už uznáva, že aj domáce rúška „môžu fungovať ako prekážka, ktorá bráni šíreniu vírusu od nositeľa na druhých“.

V oblastiach s vysokým výskytom nákazy alebo na miestach, kde nemožno dodržiavať minimálne metrový odstup, ako je napríklad MHD, „WHO radí vládam, nech verejnosť podporujú v tom, aby používali látkové rúška“.