Ani to, že ste otcom dcéry, vás nezachráni pred sexizmom, ale môže vás to naučiť načúvať ženám
Sú aj muži, ktorí sa dcérami bezostyšne zaštiťujú, keď sa bránia pred obvineniami z nevhodného až kriminálneho správania voči ženám.
Asi ste sa už s tým stretli: ľudia sa vás či seba snažili presvedčiť, že nie sú rasisti či homofóbi a argumetovali tým, že majú predsa kamarátov gejov, Rómov či Židov. Tí istí ľudia však nemali problém protestovať proti zväzkom homosexuálov, rozprávali o tom, ako Židia ovládajú svet a Rómovia sú „od prírody“ flákači. Poznáte to: nie som rasista, nie som homofób, ale…
Sú aj takí, čo pri témach ako sexuálne obťažovanie, sexizmus, diskriminácia žien, zvyknú argumentovať, že ich sa to predsa netýka, oni sa takého niečoho nedopúšťajú, lebo majú dcéry (prípadne ešte spomenú nejaké iné príbuzné, ale na dcéry sú osobitne citliví) a vedia, ako to chodí, a nechceli by, aby aj ony boli vystavované takému správaniu.
Tak ako to, že má niekto priateľa z menšiny, neznamená, že nemôže byť homofób, rasista, islamofób či antisemita, tak ani skutočnosť, že muž má dcéru, ešte neznamená, že nemôže byť sexistický či až mizogýnny.
Dcéry ako živé štíty
Napriek tomu sa v našich súkromných životoch aj na verejnom poli objavujú muži, ktorí sa dcérami bezostyšne zaštiťujú, keď sa bránia pred obvineniami z nevhodného až kriminálneho správania voči ženám.
Nedávno po internete kolovala naozaj silná reč
