Denník N

O slovenskej otázke

Rokovanie parlamentu. Foto - NR SR
Rokovanie parlamentu. Foto – NR SR

Keď človek vidí kultúru súčasnej vlády a jej prípadnej alternatívy, chytá sa ho skepsa.

Autor je publicista a bývalý politik

Rozprával mi raz jeden starý jáchymovský väzeň, že v čase, keď si odpykával trest v tomto uránovom molochu, Slováci v táboroch sa často združovali a tvorili malé skupiny. „Toto si všimol jeden z dozorcov a dal si predvolať nášho priateľa, aby zistil, čo majú títo Slováci za tajomstvá. Náš ‚mukl‘ mu vtedy odpovedal: ‚Pán dozorca, to je slovenská otázka, o tom nebudem s vami diskutovať.‘ Dozorca mu na to povedal: ‚Rozumiem,‘ a viac sa na nič nepýtal.“

Odmalička som počúval, že existuje „slovenská otázka“. Otvorene ju nikto nevyslovil, ale stále ju bolo cítiť. Historicky stelesňovala zápas o bytie a zmysel existencie Slovákov v obkolesení väčších národov a kultúr. Za posledných 150 rokov mala aspoň šesť podôb: po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, za Československej republiky, slovenského štátu, v krátkom povojnovom období, za komunizmu a po páde komunizmu.

Dnes je Slovensko samostatné a má osud vo svojich rukách. Tradičná slovenská otázka zanikla. Opýtal som sa Petra Zajaca, ako vidí dnes „slovenskú otázku“. Povedal: „Slovenská otázka dnes znie, či Slovensko má na viac ako na prežívanie.“ Má Slovensko na viac?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie