Denník N

Skúsený cestovateľ utekal pred medveďom: V lese robte správny hluk, nenechávajte si jedlo v stane

Jozef Terem. Foto - archív J. T.
Jozef Terem. Foto – archív J. T.

Jozef Terem je skúsený turista, ktorý cestuje po celom svete. Táborenie odporúča najmä ľuďom so sedavou prácou. „Mestský človek 21. storočia sa musí naučiť vážiť si prírodu a oddychovať v nej,“ vysvetľuje.

V rozhovore hovorí aj:

  • čo robia v USA, aby znížili riziko stretnutia s divou zverou;
  • aký je postup pri úderoch bleskov a či je bezpečné ostať v stane;
  • kedy začať s táborením, koľko to bude stáť a čo budete potrebovať;
  • ako si vybrať správne topánky a turistický batoh;
  • čo robiť pri zakladaní ohňa, aby ste nespôsobili požiar;
  • kde sú najkrajšie lokality na táborenie.

Je táborenie bezpečné?

V našich zemepisných šírkach áno – nemáme tu škorpióny ako v Pakistane, kde som si musel zakaždým kontrolovať topánky. Dávajte si však pozor na hady a buďte ostražitý pri divej zveri a počasí.

Ako sa mám chrániť pred divou zverou? 

Hovorí sa, že v lese treba byť ticho, nech nerušíme zver. No nie vždy je to pravda – niekedy musíte dať zvieratám najavo, že ste v ich revíre, aby ste predišli tragédii. Najmä ak ide o medveďa. Pripevnite si na batoh hrkálku a zoberte si píšťalku. Zver o vás musí vedieť, nech sa stihne skryť. Nie sú to žarty: mnoho ľudí u nás stretlo medveďa či utekalo pred diviakom a jeleňmi.

Máte aj vy skúsenosti s medveďmi?

Veľmi osobné. (smiech) V Rumunsku bol odo mňa jeden vzdialený asi tri metre. Bolo to v pohorí Făgăraș po ceste na najvyššiu horu Moldoveanu v jednom z lesov, do ktorých Rumuni nijako nezasahujú. Stúpal som po lesnom chodníku, ktorý sa zvŕtal do zákruty. Ako som išiel do kopca, v zákrute okolo mňa prechádzalo niečo, čo som dovtedy nevidel pre veľký porast. Bol to medveď.

Čo ste urobili?

Presne to, čo sa podľa všetkých príručiek robiť nemá. V stotine sekundy som sa otočil a začal som utekať, nahlas kričať a búchať paličkami. Po zhruba tristo metroch som zastal a medveď už pri mne nebol. Mal som šťastie.

Utekali ste niekedy pred diviakom?

Našťastie nie, diviaky sú vraj ešte nebezpečnejšie ako medvede. Zároveň sú však nesmierne plaché, a tak opakujem, že v lese treba robiť ten „správny“ hluk. Keď na vás vybehne diviak, je to zo stresu či zo strachu. Pred diviakom sa potom zrejme utiecť nedá.

Čo teda treba robiť?

Ideálne je zachovať pokoj a pomaly ustupovať, aby diviak nespanikáril. Žiadne prudké pohyby a snažte sa za niečo schovať, napríklad za strom. Ako však vidíte na príklade môjho stretnutia s medveďom, ľahko sa to hovorí. Pravidlá sú jedna vec, no realita môže byť úplne odlišná.

Môžem urobiť ešte niečo, aby som znížil riziko stretnutia s divou zverou?

V oblastiach s medveďmi si nenechávajte jedlo v stane. Zaveste ho na strom do vzdialenosti aspoň dvadsať metrov: keď ho zacíti medveď, nevojde do táboriska. V severnej časti USA je bežné odkladať si potravu do akýchsi zberných kontajnerov. Najete sa a potom si tam odložíte zvyšok. Medveď sa k jedlu nevie dostať, a tak neprídete o zásoby. Aj tieto kontajnery však treba ukladať do dostatočnej vzdialenosti od stanu!

Dôležité je aj vyhľadať si, v ktorých oblastiach sa medvede zdržiavajú. Nenájdete ich napríklad v Malých Karpatoch, ale na Orave či vo Fatre ich je veľa. Okrem divej zveri treba pri táborení na Slovensku myslieť aj na počasie.

Čo nám poradíte?

Najlepšie je predvídať. Dážď neprichádza z jasného neba: vždy mu predchádzajú mraky, ochladenie, vietor či zmena vlhkosti vzduchu. Pozrite sa na oblohu, a keď uvidíte oceľové oblaky, logika nepustí.

Čo mám urobiť v takom prípade?

Ak nemáte dobrú výbavu, čo najskôr sa zložte a schovajte. Túra sa pre vás skončila a koniec dažďa prečkáte v stane. Závisí to však aj od miesta, kde sa nachádzate. V lese môžete hľadať kŕmidlo pre zver, opustenú chatku, altánok alebo aj skalný previs či husté konáre stromov.

Je bezpečné ostať v stane pri úderoch bleskov?

Áno, ak ste v lese. Úder blesku do človeka, ktorý sa nachádza medzi 20-metrovými stromami, je veľmi málo pravdepodobný. Blesky sú nebezpečné na kopcoch bez stromov, pretože vyčnievate a stávate sa hromozvodom. Musíte sa skryť: minimálne pod kopec, do zátišia alebo aspoň do priehlbiny v teréne. Hlavné je nebyť na hrebeni ani na rovnej ploche a nezabudnite si, samozrejme, vypnúť telefón.

A čo v prípade, že počas búrky uviaznem na hrebeni?

Nerozkladajte sa tam. Radšej trochu zmoknite, ale prejdite jeden, dva kilometre na bezpečnejšie miesto. Začiatočníkom však odporúčam sledovať predpoveď počasia.

Pri akej teplote odporúčate stanovať?

Táboriť sa dá kedykoľvek, no v zime je to náročnejšie na skúsenosti aj výbavu. Najlepšie je začať v teplých mesiacoch, keď je cez deň aspoň 23 stupňov. V noci sa ochladí maximálne o desať stupňov, čo je ideálne.

Foto – Jozef Terem

Povedzme, že chcem začať s táborením. Čo všetko budem potrebovať?

Najdôležitejšie je dobre sa vyspať, takže potrebujete spacák a karimatku. Teraz je veľmi populárna aj hamaka.

Čo to je?

Je to iný názov pre hojdaciu sieť. Zavesíte si ju medzi dva stromy a ľahnete si do nej. Hamaka má svoj pôvod v tropických krajinách, kde sa nedá spať na močaristej zemi so škorpiónmi a hadmi. V minulosti ju používali, ale aj dodnes ju používajú napríklad Indiáni v Južnej Amerike. Dnes ju obľubujú turisti na celom svete.

Aké má výhody?

Nie je náročná na terén ako stan či spacák. Nemusíte vyhľadávať rovný povrch – môžete sa rozložiť aj na svahu. Na druhej strane musíte nájsť vhodné stromy, čo na vysokohorskej turistike po hrebeni nemusí byť jednoduché.

Používate hamaku aj vy?

Mám aj hamaku, aj stan. To, čo použijem, závisí od nálady či typu turistiky.

Takže ideálne je mať jedno i druhé a zariadiť sa na mieste podľa terénu?

To je zbytočné, zaberie vám to veľa miesta v batohu. Ak idete na turistiku do lesa a nechce sa vám zobrať stan, vezmite si hamaku. Pokiaľ idete na hrebeňovku do vyšších nadmorských výšok bez stromov, lepšie je mať stan. Hamaka je teraz skôr módnou záležitosťou, stal sa z nej trend.

Ako si vybrať dobrý spacák?

Najlepšie bude, ak si necháte poradiť v špecializovanej predajni, pretože je viac typov spacákov a závisieť bude od vašich potrieb. Vo všeobecnosti ich však delíme na spacáky na zimu a na leto. Tie zimné majú, pochopiteľne, lepšiu výhrevnosť a sú hrubšie, tie letné sú tenšie. Veľa záleží aj na tom, či idete na viacdňovú turistiku – vtedy musí byť spacák menší a ľahší. Ak ste, naopak, víkendový turista, môžete mať aj ťažší spacák.

Aký spacák máte vy?

Mám ich viacero – na zimu, na leto a na prechodné obdobia. Ale začiatočníkovi bude stačiť spacák na leto, ktorý môže použiť aj v pekné jarné či jesenné dni.

Čo ešte potrebujem pri táborení?

Dobrý batoh a v ňom čelovku, veci na prezlečenie, nádobu na vodu, nôž na prípravu jedla, ešus (súpravu hliníkových misiek na jedenie – pozn. red.), a ak ste začiatočník, zrejme aj varič. Základ je batoh a kvalitná obuv.

Aká je kvalitná obuv?

V prvom rade musí byť pohodlná. Spravidla si ju treba kupovať aspoň o pol čísla väčšiu, lebo noha zvykne pri dlhšom kráčaní napuchnúť. Ak vás tlačí päta alebo prsty, skončili ste. Obuv si preto poriadne vyskúšajte, neodporúčam jej kúpu cez e-shop. V dobrých predajniach nájdete schodíky, ktoré simulujú kopec a cestu do svahu aj smerom dole. Turisti si bežne skúšajú topánky aj hodinu.

Koľko stoja kvalitné turistické topánky?

Od 100 do 300 eur. Pod 80 eur by som však nešiel za žiadnych okolností; na obuvi si treba dať mimoriadne záležať. Máte si kúpiť nekvalitné topánky, ktoré vám nesadnú a budú vás z nich bolieť nohy? Radšej si nekupujte žiadne. Na turistiku môžete ísť aj v starých vychodených teniskách alebo v kožených topánkach – hlavne nech sa cítite pohodlne. Radšej teda staré, ale vašim nohám známe, ako nové a nekvalitné.

Povedali ste, že okrem kvalitných topánok je základom aj dobrý batoh. 

Topánky a batoh máte na sebe prakticky počas celej túry. Keď vám batoh oderie plecia a tlačí vás, nie je to žiadna výhra. Musíte si ho teda zvoliť podľa postavy, výšky či umiestnenia ramien. Batohy majú rôzne litráže – od 35 do 80 litrov. Vybrať si musíte podľa množstva vecí, ktoré si so sebou chcete zobrať.

Je táborenie drahý koníček?

Nie, ale vyžaduje si jednu väčšiu vstupnú investíciu. No keď si už kúpite všetky potrebné pomôcky, nestojí vás skoro nič. Nie je to ako lyžovanie, kde musíte platiť za permanentky; po počiatočnej investícii už je táborenie skoro bezplatné.

Foto – Jozef Terem

Aká veľká je vstupná investícia?

Počítajme spolu. Ako som povedal, na topánkach nešetrite v žiadnom prípade. Ak si nemôžete dovoliť kvalitnú turistickú obuv, radšej použite staré topánky z domu. Najlacnejší batoh stojí zhruba 70 eur, spacák na leto asi 50 eur, karimatka možno 15 eur a ešus zhruba tiež 15 eur. Za najzákladnejší stan dáte možno 50 eur. Takže vstupná investícia vás v najlacnejšom prípade vyjde možno na 200 eur. A potom sa môžete rozhodnúť, či vás to baví, a prípadne investovať do kvalitnejšej výbavy.

Kde sa dá táboriť?

Všade okrem špeciálne vyznačených a chránených oblastí. V najlepšom prípade si to človek zistí na internete. Niekedy však stačí aj sedliacky rozum – nemôžete ísť do Tatier a cestou z Hrebienka na Téryho chatu si chcieť rozložiť stan. Táboriť sa nedá prakticky v žiadnom národnom parku, je to však možné napríklad v Malých Karpatoch. Niekedy ani nemusíte hľadať značky – priestor na stanovanie spoznáte podľa ohnísk, altánkov či inej infraštruktúry. Ale aj tam musíte dodržiavať bežné pravidlá.

(Pozn. red. – Podľa slovenských zákonov je možné táboriť iba na vyhradených miestach. Na súkromných pozemkoch je možné prespávať iba so súhlasom majiteľa.)

A to?

Je dôležité rozkladať oheň iba na mieste, kde nemôžete nič podpáliť. Zároveň treba pozorne sledovať nariadenia: v období sucha a pri vysokých teplotách môže byť zakladanie ohňa úplne zakázané.

Ako mám rozložiť oheň, aby som nič nepodpálil?

Kontrolujte, aby ste neboli medzi suchými stromami. Najlepšie je byť na čistinke, kde iskra nemôže preskočiť do lístia. Pri zakladaní ohňa je dobré využiť staré ohnisko ohradené kameňmi. Ak naň nenarazíte, snažte sa z kameňov vytvoriť podobnú zábranu, nech sa oheň nerozširuje. Oheň nesmie byť vysoký, aby sa náhodou nezapálila koruna stromov.

(Pozn. red. – Podľa zákona o lesoch možno za založenie alebo udržiavanie otvoreného ohňa na lesných pozemkoch alebo v ich ochrannom pásme mimo vyznačených miest uložiť pokutu do 1 000 eur.)

Na čo ďalšie by som si mal dať pri táborení pozor?

Nebuďte na náveternej, ale na záveternej strane. Vietor vám nebude fúkať do stanu a budete krytý skalou či kameňom. A dávajte si pozor na tečúcu vodu. Ako sme si povedali pri bleskoch, nie je dobré byť na najvyššom mieste na hrebeni, no neodporúčam ani miesto vo vyschnutom riečisku. Hrozí totiž, že vás po búrke vytopí voda zo svahov.

Ktoré slovenské lokality by ste odporúčali?

Slovensko je krásne a má veľa prírodných oblastí, ktoré stoja za to. Mojou srdcovkou sú Malé Karpaty. Táborím však po celom svete – veľmi rád chodím do Ázie, kde obľubujem Kirgizsko. Sú tam krásne hory, nádherné panorámy, čistá voda v potokoch a zelená tráva. Neobmedzujú vás prakticky žiadne zákony. Užívam si však aj USA a Kanadu, kde sa síce stanuje iba v platených kempoch, ale tiež to má svoje čaro.

Prečo by ste našim čitateľom odporučili táborenie?

V dnešnej dobe internetu a mediálneho smogu je to balzam na dušu. Pre ľudí so sedavým spôsobom života, ktorí pracujú za počítačom, je psychická regenerácia kľúčová. Každý by si mal nájsť čas sám pre seba – možno si ani neuvedomujeme, ako ho potrebujeme. Mestský človek 21. storočia sa musí naučiť vážiť si prírodu a oddychovať v nej.

Foto – Jozef Terem

Jozef Terem (47)

Vyštudoval históriu a etnológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po celom svete cestuje približne 30 rokov. V roku 2005 založil prvý nezávislý portál o cestovaní na Slovensku Dobrodruh.sk. Je aj zakladateľom prvej cestovateľskej klubovne a kaviarne s rovnomenným názvom.

[Objednajte si knihu Miša Diviaka Bujón v šumienke. Je pre chalanov a baby, ktorí nikdy nevylezú osmičkovú cestu, nikdy nezlyžujú Krčmarák a nikdy nezabehnú maratón. Len milujú prírodu, hory a dobrodružstvo.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

Turistika a outdoor

Slovensko, Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie