Denník N

Začala sa studená vojna? Je Čína superveľmoc? Smie ísť Čaputová na Taiwan? Oplatí sa učiť čínštinu? Všetko, čo chcete vedieť o Číne

Grafit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho čínskym kolegom - Si Ťin-pchingom. Foto - TASR/AP
Grafit s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho čínskym kolegom – Si Ťin-pchingom. Foto – TASR/AP

Keď ide o naše vedomosti o Číne, sme tragicky nepripravení, varuje expert na Áziu Richard Turcsányi. S kolegami sa preto podujal vysvetliť tie najdôležitejšie otázky o najľudnatejšej krajine sveta.

Poprední slovenskí experti na Čínu sa rozhodli vydať knihu, ktorej ambíciou je vysvetliť všetky dôležité fenomény o súčasnej Číne. O tom, či sa z nej už stáva superveľmoc číslo jeden, o čo jej ide pri Hongkongu alebo Taiwane, a či sa už začala studená vojna a kde najviac hrozí vojenský konflikt, sa rozprávame s jedným z jej autorov a programovým riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Richardom Turcsányim.

Vydanie knihy Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne môžete podporiť na StartLabe.

Prečo ste sa rozhodli napísať „príručku“ k súčasnej Číne? 

Čína bola dlho na Slovensku vnímaná verejnosťou, ale aj politikmi, médiami či podnikateľmi ako niečo veľmi vzdialené, čo sa nás netýka. Po roku 1989 sa Slovensko snažilo stať sa súčasťou EÚ a NATO. Naši partneri boli na západe. Hlavnou hrozbou zase bolo Rusko na východe. Čína bola niečo, čo síce registrujeme, tak nejak tušíme, že je dôležité a v globálnom meradle bude zohrávať stále väčšiu rolu, ale aj napriek tomu je to skôr zaujímavosť než každodenná nutnosť.

Mení sa to? 

Veľmi rýchlo. Koronavírus sa do celého sveta rozšíril z Číny, spolu s ním sa šíria aj dezinformácie. Zároveň sa aj na Slovensku diskutovalo o rôznych investičných projektoch, ktoré, samozrejme, môžu mať ekonomický zmysel, rovnako tak však prinášajú aj určité politické implikácie – existovala napríklad reálna možnosť vlastníctva TV Markíza alebo Slovenských elektrární či košických U. S. Steel čínskymi subjektmi. Na Slovensku sme pritom tragicky nepripravení, čo sa týka vedomostí o Číne, a naša schopnosť efektívne prichádzať do kontaktu s čínskymi aktérmi je značne otázna.

Prečo je to tak?

Stačí sa pozrieť napríklad na univerzity. No situácia je podobná, aj čo sa týka médií alebo diplomacie. Na Slovensku máme jednu (malú) katedru ázijských štúdií na UK a orientálny ústav na SAV – obe inštitúcie sa však venujú skôr historickým, lingvistickým či kultúrnym témam a majú výrazné kapacitné obmedzenia. Okrem nich sa tu systematickejšie nevenuje súčasnej Číne žiadna spoločenskovedná či ekonomická univerzita. Na porovnanie: v ČR existujú minimálne štyri katedry ázijských štúdií, ďalšie univerzity skúmajú čínsku politiku či ekonomiku a viaceré české think-tanky majú špecialistov, ktorí sa venujú Číne.

To vás teda motivovalo, aby ste sa podujali napísať niečo väčšie o Číne? 

Spolu s kolegami zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) chceme prispieť k tomu, aby sa odborná aj laická verejnosť na Slovensku mala možnosť dozvedieť základy o Číne z kvalitných zdrojov. Lebo je možné aj to, že ak by sme to neurobili teraz my, tak by tento priestor zaplnili spolitizované publikácie.

Čína plná extrémov

Aká otázka o Číne vás najviac fascinuje?

To je zaujímavá otázka. V prvom rade sa mi zdá zaujímavé, že o Číne sa často

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Hongkong

Koronavírus

    Svet

    Teraz najčítanejšie