Denník N

Máte dilemu, či piť klasickú kolu, lightku alebo zero? Najzdravší nápoj je voda

Budeme Coca Colu v budúcnosti používať ako náplň jednorázových batérií? Ilustračné foto – TASR / AP Photo/Eric Risberg
Budeme Coca Colu v budúcnosti používať ako náplň jednorázových batérií? Ilustračné foto – TASR / AP Photo/Eric Risberg

Či už pijete nápoje sladené cukrom, alebo umelými sladidlami, každým z nich môžete ohrozovať zdravie detí aj svoje vlastné.

Letné mesiace sú časom horúčav. A kým tí starší si v podnikoch hasia smäd pivom či čoraz obľúbenejším „radlerom“, mladší zvyknú piť Kofolu, Vineu, Coca-Colu či iné nápoje sladené cukrom alebo umelými sladidlami.

Často však pritom netušia o nie celkom blahodarných účinkoch sladkých limonád na ľudské zdravie.

V prvom rade by sme si mali ujasniť terminológiu, napríklad pri Coca-Cole. Klasická verzia sa pripravuje z vody, fruktózo-glukózového sirupu, kyseliny fosforečnej, kofeínu a aróm. Klasická sladená verzia nápoja obsahuje veľmi vysoké množstvo cukru. Na jednu šálku vyše 5 čajových lyžičiek, ktoré by šálku kávy urobili presladenou a nepitnou.

Cola klasická, light a zero

FOTO - TASR / AP Photo/Wilfredo Lee
Foto – TASR/AP (Wilfredo Lee)

Ako je možné, že dokážeme vypiť aj taký presladený nápoj, akým je Coca-Cola?

Je to čiastočne spôsobené aj tým, že limonády s príchuťou koly sú kyslé. Okrem obsahu kyseliny fosforečnej sú sýtené (to znižuje pH) a obsahujú horko chutiaci kofeín. Túto kombináciu by naše chuťové poháriky neprivítali.

Alternatívou môže byť Coca-Cola Zero, ktorá je vyrobená podľa toho istého receptu ako klasická, no cukrový sirup je nahradený umelými sladidlami. Coca Cola Light je vyrobená podľa špeciálneho receptu a cukor je nahradený – rovnako ako pri Zero – alternatívnou zmesou umelých sladidiel cyklamátu sodného, acesulfámu K a aspartámu.

Zdravotné riziká umelých sladidiel

Výsledky výskumu pozitívneho vplyvu umelých sladidiel na ľudský organizmus sú pritom nejednoznačné. Síce slúžia ako náhrada prijatého cukru aj bez straty sladkej chuti, no do dnešného dňa sa nepreukázalo, že by nemali žiadne negatívne vplyvy – skôr naopak. 

Niektoré z výskumov tvrdia, že umelé sladidlá umožňujú chudnutie pomocou redukcie prijatého množstva kalórií. Iné zase tvrdia, že nemajú žiaden efekt, podľa ďalších zas spôsobujú pribúdanie váhy.

V štúdii z roku 2013 vedci ukázali, že nápoje sladené umelými sladidlami, ale aj cukrom, sa spájajú so vznikom diabetu druhého typu, no na dokázanie kauzálnej súvislosti je potrebný ďalší výskum.

Výskumom 3682 ľudí počas ôsmich rokov sa zistilo, že ľudia pijúci umelo sladené nápoje zaznamenali počas týchto rokov o 47 percent vyšší nárast BMI oproti ľuďom nepijúcim tieto nápoje.

Dôvodom môže byť podľa autorov fakt, že ľudský mozog reaguje na sladkú chuť špecificky – očakáva príjem kalórií. Ak však napriek prítomnosti sladkej chuti neprijmeme žiadne kalórie, máme tendenciu doplniť si hladinu a dostaneme opäť chuť na sladké.

V súlade s týmto tvrdením je aj výskum z roku 2008, podľa ktorého umelé sladidlá nevyvolávajú v mozgu rovnakú odozvu ako cukor. Vedci pomocou magnetickej rezonancie sledovali mozgy účastníkov pijúcich rôzne nápoje. Normálne sladené nápoje aktivovali „odmenovú“ časť mozgu, umelé sladidlá však nie. Takže ak prijmeme umelé sladidlo, nedostaví sa očakávaný pocit zadosťučinenia a naplnenie budeme hľadať inde, vo forme ďalších prijatých kalórií.

Medzi ďalšie zdravotné riziká spojené s dlhodobým príjmom umelých sladidel patrí zmena zloženia črevnej mikroflóry (sacharín), čím spôsobia intoleranciu voči glukóze. Okrem toho sa spájajú so vznikom takzvaného metabolického syndrómu.

Zdravotné riziká vysokého príjmu cukru

Podľa odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie by sme mali v dennej strave prijať maximálne 5 percent (z celkovej prijatej energie) cukrov.

Denne by sme mali prijať približne 2000 kilokalórií. Za každých 3500 kcal prijatých navyše priberieme približne pol kila. Ak si to spočítame, ak by sme počas jedného roka pridali do bežnej stravy jednu plechovku sladeného nápoja s 200 kcal, na Silvestra by sme boli o asi desať kíl ťažší.

Takto prijaté tekuté kalórie navyše telo nezasýtia rovnako, ako keby ste zjedli tuhú stravu s porovnateľným energetickým obsahom. Opäť teda narastá riziko zvýšenia váhy.

Viete, koľko cukru denne vypijete v sladených nápojoch? Ilustračné FOTO - TASR / (AP Photo/Anupam Nath
Viete, koľko cukru denne vypijete v sladených nápojoch? Ilustračné foto – TASR/AP (Anupam Nath)

Problémom vysoko sladených nápojov však nie je iba priberanie. Priveľa cukru v strave znižuje produkciu BDNF – mozgového neurotropického faktora, ktorý sa spája s dobrou pamäťou a rýchlou schopnosťou učiť sa. Výsledkom je zhoršenie koncentrácie, pamäti a pozornosti.

Ďalším rizikom je zvýšenie rizika infarktov, najmä u mužov. Podľa štúdie uverejnenej v šasopise Circulation zvyšuje pravidelné pitie sladených nápojov riziko infarktu až o 20 percent u mužov. U žien je to veľmi podobné.

Riziko vzniku diabetu druhého typu sa zvýši o 26 percent. Dochádza tiež k zvýšeniu rizika vzniku dny u žien, ale aj u mužov. Pitie „tekutých sladkostí“ dokonca ovplyvňuje genetické predispozície na vznik obezity.

Ďalším rizikom je odvápňovanie kostí prostredníctvom pitia nápojov s obsahom kyseliny fosforečnej (kolové nápoje okrem Kofoly).

Čo dodať na záver? Mali by sme výrazne obmedziť príjem cukrov, ale aj ich umelých náhrad. Na hasenie smädu vždy bola a bude najlepšia čistá voda.

Dostupné z doi: 10.1038/sj.ejcn.1602649, 10.1016/j.neuroimage.2007.10.061, 10.1038/nature13793, 10.1016/j.tem.2013.05.005, 10.1016/S0306-4522(02)00123-9,

Teraz najčítanejšie