Denník N

Stručné dejiny plagiátorstva

Žiaľ, predseda parlamentu ani premiér nie sú umelci a nie sú ani poriadni remeselníci.

Autor je dramatik

Ako som len rád, že som medicínu v roku 1983 skončil štátnicami a nie diplomovkou. Počas šiestich rokov štúdia sme síce písali seminárne práce, ale ich zmyslom nebola pôvodnosť, iba dôkaz, že sa orientujeme v téme a vieme používať literatúru. K diplomovke som sa dostal najbližšie, keď som prepisoval tú manželkinu. Pokiaľ si pamätám, poctivo strávila týždne v laboratóriu a robila všetky pokusy a merania, o ktorých písala.

Nepochybujem, že nielen v osemdesiatych rokoch minulého storočia všelikde kvitlo plagiátorstvo. Existuje od doby kamennej, len vykresaniu šikovného pazúrika, aký má jaskynný sused, sa tak nehovorilo. V osemdesiatych rokoch minulého storočia to bola drina (odpísať, nie kresať) neporovnateľná s dnešným crtl c, ctrl v.

Vykradnúť cudziu diplomovku v analógovom svete značilo: skopírovať text na hlučných a smradľavých xeroxoch (pripálený toner niekomu voňal), vystrihávať ho, lepiť na čisté stránky pastou Drago, preklepy zatierať bieliacou vodičkou, vlepovať grafy, pravdepodobne odkreslené či rovno vystrihnuté z iných prác. Odhadujem to na dva týždne driny. Ale boli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie