Denník N

Lejla Abbasová: Mať miešanku bola cenná trofej, pre útoky mužov sama do spoločnosti nechodím

Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

„To, že som exotická kráska, som počula asi miliónkrát. Alebo čierna perla. Doteraz to novinári používajú a nepríde im na tom nič zvláštne,“ vraví moderátorka Lejla Abbasová, ktorá má českú matku a sudánskeho otca.

Takmer prestala chodiť do spoločnosti, pretože už nemá silu neustále odrážať útoky mužov. Prestala nosiť podpätky, šperky, snaží sa byť nenápadná. S tým, že ju muži vnímajú predovšetkým ako objekt sexuálnej túžby, sa desať rokov snažila zmieriť pomocou psychoterapie. Až potom začala byť schopná sama seba vnímať pozitívne.

V rozhovore, ktorý poskytla vlani českému Deníku N, spomína aj na traumatický zážitok zo stopovania, ako ju obchytával muž priamo pred malým synom a ako si až v Keni uvedomila, kde všade v médiách číha ženská nahota.

Ako sa k vám muži správajú?

Postupom času sa to dosť mení. Do nejakých trinástich rokov som bola škaredé káčatko. Naozaj škaredé. Ešte v prvej triede na základke som mala obrovský problém s pani učiteľkou a s kolektívom. Šikanovali ma. Potom našťastie prišla mladá, zapálená učiteľka a celé sa to zmenilo.

Na osemročné gymnázium, čo boli v tej dobe exkluzívne školy, pretože ich v Česku bolo len asi päť, som išla do Kladna, kde bola silná rómska komunita. A pretože som vyzerala ako Rómka, brali ma úplne bez problémov. Neprišlo im na mne nič divné, ​​pretože tam s Rómami žili úplne v pohode.

Vtedy bol „neger“ obrovská nadávka. Teda dovtedy, kým k nám neprišla MTV, basketbalové hviezdy a celá afroamerická popkultúra. Teraz je Róm, naopak, stigma a černosi sú hviezdy.

Ako na vás chalani v tom čase reagovali?

Nijako. Všetky školské lásky, ktoré som vtedy mala, som prežívala ako prostredník. Len som odovzdávala odkazy a o mňa nikto nestál.

Kedy sa tá situácia zmenila?

Zhruba keď som mala tých trinásť-štrnásť rokov. Zrazu som sa vyliahla. Navyše som sa v tom čase začala baviť s podstatne staršími ľuďmi. Väčšinou mali okolo dvadsaťpäť. Sama som vyzerala staršie. Začala som sa pohybovať v prostredí cudzincov, pracovala som za barom.

Vo svojich očiach som sa nijako zvlášť nezmenila, ale zo mňa, z toho škaredého, zakomplexovaného dievčaťa, sa zrazu mohli všetci zblázniť. V tom čase hrala úlohu aj porevolučná nálada, keď bolo cennou trofejou mať miešanku.

Navyše som chodila veľmi extravagantne oblečená. Náramky až po lakeť, tetovanie, farbila som si vlasy, mala som vrkôčiky. Pútala som na seba pozornosť. Ale vyzývavá som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Sexuálne zneužívanie

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie