Denník N

Je smutné, ak sa do škôl dostanú ľudia, ktorí spochybňujú holokaust, no hodina dejepisu navyše nie je liekom

Lenka Putalová. Foto - archív L. P.
Lenka Putalová. Foto – archív L. P.

„Deti a mládež veľmi oceňujú, keď dostanú od učiteľov priestor vyjadriť svoje názory, keď s nimi učiteľky a učitelia diskutujú,“ hovorí metodička globálneho vzdelávania Lenka Putalová, ktorá pracuje pre neziskovú organizáciu Človek v ohrození.

Mimovládna organizácia Človek v ohrození je tradične spájaná skôr s humanitárnymi aktivitami v rozvojových krajinách či vylúčených komunitách než so vzdelávaním na Slovensku. O čom je teda váš aktuálny projekt Učíme (sa) v globálnych súvislostiach 2?

Máte pravdu, ako organizácia sme asi viac známi cez naše humanitárne a rozvojové aktivity. Keď sme však ako protiargument k našim projektom zahraničnej pomoci začali počúvať vetu „načo pomáhať inde, veď doma máme svojich problémov dosť“, rozhodli sme sa začať s aktivitami globálneho rozvojového vzdelávania. Postupom času sme ich rozširovali a dnes sme už oveľa ďalej, ako bola pôvodne zamýšľaná osveta.

Prostredníctvom spomínaného projektu sa snažíme priniesť do škôl zmenu prístupu vo vzdelávaní detí a mládeže na Slovensku. Ponúkame opak tradičného, takzvaného frontálneho vyučovania, ktoré memorovaním tlačí žiakom do hlavy čo najviac vedomostí a faktov. Už dávno nie je v schopnostiach človeka poňať všetky informácie, pretože ich objem je obrovský. V nami predkladanom procese takzvaného globálneho vzdelávania tieto vedomosti a poznatky zasadzujeme do hodnotového rámca.

Skúste uviesť nejaký príklad.

Keby som sa vás teraz opýtala, kto je najväčším pestovateľom kakaa na svete, neviem, či by ste vedeli, že sú to Pobrežie Slonoviny a Ghana v Afrike. Pritom asi viete, že kakao pôvodne pochádza z oblasti Amazónie. Dnes sú však jeho najväčším svetovým pestovateľom spomínané africké krajiny. Naopak, hoci káva ako plodina pochádza z africkej Etiópie, v súčasnosti sú jej najväčšími producentmi štáty Latinskej Ameriky.

Keď sa na hodine geografie žiaci učia o hospodárstve Latinskej Ameriky alebo Afriky, s naším prístupom im nebudeme len faktograficky vypočítavať, aké suroviny sa tam ťažia a spracúvajú, či aké plodiny sa tam najčastejšie pestujú. S využitím metód a princípov globálneho vzdelávania sa so žiakmi budeme rozprávať o tom, čo sa asi stalo, že sa tieto dve svetoznáme plodiny takto geograficky „prehodili“. Budeme diskutovať, kto sú ich najväčší svetoví pestovatelia, spracovatelia a producenti. Zamyslíme sa, kto je držiteľom bohatstva, ktoré z týchto plodín pochádza. Budeme uvažovať, aké historické okolnosti to ovplyvnili.

Iným príkladom môže byť povedzme cestovný ruch na Slovensku. Nejde o to, aby sme deťom napísali na tabuľu najvýznamnejšie miesta cestovného ruchu na Slovensku. Žiakov môžeme vyzvať,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie