Ako by mohla vyzerať obnova ekonomiky po koronakríze
Každý o týchto reformách hovorí, no nepočuť, aby ich niekto reálne pomenoval.
Autor študuje technologickú politiku na University of Cambridge
Obľúbenou oblasťou politických fráz o ekonomickej politike je neurčitá rozprava o tom, ako by sme sa mali snažiť posunúť z aktuálnej absolútnej závislosti od automobilového priemyslu a pozície „výrobnej dielne“ pre západnú Európu. Po poslednom samite Európskej rady a ohlásení Fondu obnovy sa o tejto „Colombovej žene“ slovenskej verejnej politiky diskutuje znovu.
Žiadna spomedzi parlamentných politických strán však konkrétne nedefinovala, ako sa k tomu môžeme dopracovať. Predvolebný program najsilnejšej koaličnej strany obsahoval na 182. strane bez ďalších podrobností pod titulkom Naše riešenia asi najvágnejšiu možnú vetu na túto tému: „Navrhneme zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva SR, najmä cez zlepšenie podnikateľského prostredia a rast produktivity práce.“ Teda, „urobíme, aby dobre bolo“.
Ani ostatné koaličné strany napriek stovkám riešení a bodov programu nepredstavili nič, čo by sme mohli nazvať celistvou stratégiou pre transformáciu ekonomiky. Zrušenie povinnosti míňať peniaze na gastráče alebo vystavovať ceduľky zákazov fajčenia v obuvníctvach sú síce fajn opatrenia, ale na zvyšovanie produktivity priemyslu a kvality života bežných ľudí majú len limitovaný vplyv.
Na rozdiel od znižovania daní či odvodov sa to nedá dosiahnuť jedným zákonom či v priebehu jedného mesiaca. Časy, keď zavedenie rovnej dane dokázalo prilákať zahraničných investorov a s nimi aj know-how a štandardy, sú dávno preč.
Lenže každý mesiac, ktorý nekonáme a len čakáme na podnikateľské zázraky, strácame na krajiny, ktoré konajú a vyhrávajú.
Veľké národné projekty nestačia
Nahádzanie peňazí z fondu obnovy do „veľkých národných projektov“, ako o tom hovorí premiér, nielenže vytvorí veľký priestor na korupciu, ale aj na mimoriadne drahé omyly. Samy osebe tieto projekty nemusia byť zlé, no ich efekt