Slovenská paleontologička zmenila naše predstavy o pôvode zubov
Výskum Valérie Vaškaninovej a jej medzinárodného tímu vyšiel v Science, jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov.
Vôbec prvé zuby sa mohli vyvinúť už pred približne 430 až 450 miliónmi rokov prvým stavovcom s čeľusťami. Presný evolučný vývoj moderných zubov bol však dlho pomerne nejasný.
Dnešné čeľustnatce môžeme rozdeliť na dve veľké skupiny. Prvou z nich sú chrupavkové čeľustnatce, kam patria žraloky, raje a všetky príbuzné vyhynuté línie.
Druhou skupinou sú ryby a ich potomkovia, ako sú obojživelníky, plazy, vtáky vrátane vyhynutých dinosaurov a cicavce vrátane ľudí.
Ako sa tvoria nové zuby
Nové zuby sa žijúcim čeľustným stavovcom tvoria vždy na vnútornej strane starých – smerom od jazyka. U človeka prebieha táto výmena zubov iba raz – mliečne sa vymenia za trvácne.
Žraloky sa od rýb líšia tým, že nemajú kosti, ich čeľuste sú chrupavkové a zuby uchytené v koži.
Rybám a suchozemským stavovcom rastú zuby vždy na čeľustných kostiach.
Obe skupiny mali spoločného predka, vedci ho však dlho vo fosílnom zázname nedokázali objaviť. Známe zuby pravekých rybovitých stavovcov boli totiž veľmi odlišné. Ako mohol vyzerať tento spoločný predok? Mal zuby podobné rybám alebo skôr žralokom? Ako vyzerali najstaršie zuby? Vyrastali na čeľustných kostiach? Z ktorej strany sa pripájali nové zuby?
Odpovede na tieto otázky hľadala slovenská vedkyňa Valéria Vaškaninová z Karlovej univerzity v Prahe a jej tím v práci, ktorá
