Denník N

TA3 živí aj eurofondová kampaň od štátu. Dostane toľko čo Joj, hoci divákov má desaťkrát menej

Štátni úradníci ladia TA3. Foto N – Tomáš Benedikovič
Štátni úradníci ladia TA3. Foto N – Tomáš Benedikovič

Úrad vlády a ministerstvá spustili veľkú mediálnu kampaň na projekty z európskeho programu na informatizáciu spoločnosti. Prvé zmluvy už dosiahli výšku dva milióny eur, minúť by sa mohlo až sedem miliónov.

V reklamných blokoch slovenských televízií už niekoľko týždňov rotujú nové šoty. Sympatická slečna v nich hovorí, že ju síce baví behanie, no nie behanie po úradoch, a preto si odteraz úradné veci vybavuje cez internet. V inom šote sa divákom zdôveruje s tým, že nemá rada čakanie, a tak si na webe dohodla termín na dopravnom inšpektoráte.

Reklamy propagujú portál slovensko.sk, ktorý má podľa vládnych úradníkov uľahčiť ľuďom život a Slovensko preniesť do 21. storočia.

Majitelia občianskych preukazov s čipom a so zaručeným elektronickým podpisom by mali na webe zvládnuť aj zmenu trvalého bydliska či prihlásenie auta do evidencie.

https://youtu.be/mDYiC9BkPcE

Televízne šoty na portál slovensko.sk sú súčasťou veľkej informačnej kampane na Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS), ktorá má okrem tohto projektu propagovať aj ďalšie digitalizačné kroky štátnej správy. Pre úrad vlády a ministerstvá ju plánuje reklamná agentúra Creo Young & Rubicam. Podľa rámcovej zmluvy by štát mohol do médií investovať až sedem miliónov eur s DPH.

Úrad vlády, ministerstvo školstva, financií a spravodlivosti či Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby si zatiaľ nechali objednať reklamu za vyše dvoch miliónov, ďalšie môžu čerpať v nasledujúcom období.

Profituje Kmotríkova televízia

Kampane na OPIS sa neobjavujú len v televízii. Počuť ich aj v rádiách, naplánované sú inzeráty v novinách a časopisoch alebo bannery na webe.

Najviac peňazí, približne milión eur, však ide práve na reklamu na televíznych obrazovkách. Štyridsať percent si ukroja stanice okolo najsledovanejšej televízie Markíza, nasleduje skupina Joj a TA3.

Malá spravodajská televízia s podielom na trhu okolo dvoch percent by mala získať takmer toľko peňazí ako všetky tri stanice vysielajúce z Koliby, i keď ju sleduje viac ako desaťnásobne menej ľudí. Joj, Plus a Wau majú podľa doteraz zverejnených zmlúv odvysielať šoty za štvrť milióna, rozpočet na TA3 je len o 15-tisíc menší. Televízia patrí do portfólia firiem Ivana Kmotríka. 

04graf1

Či už prieskum MML agentúry Median alebo presnejšie peoplemetrové merania PPT/TNS dokazujú, že sledovanosť Joj je výrazne vyššia. V peoplemetrovom meraní za posledný kvartál minulého roka a prvý kvartál tohto roka má samotná hlavná stanica Joj (bez Plus a Wau) v cieľovej skupine 12-54 podieľ na trhu na úrovni šestnásť percent, TA3 len vyše jedného. Stanica Markíza (bez Dajto a Doma) sa pohybuje okolo 24 percent. V hlavnom vysielacom čase má Joj podiel dvadsať percent, Markíza takmer dvadsať osem, TA3 0,6 percenta.

Úrad vlády odmieta, že by pri mediálnom plánovaní TA3 zvýhodňoval. Na otázky odpovedali aj napriek Ficovmu zákazu komunikovať s Denníkom N, pri téme eurofondov to tak robia aj ostatné ministerstvá.

„Nie je to pravda,“ reagovali z tlačového odboru na poznámku, že TA3 získava v porovnaní so svojou sledovanosťou vyšší podiel peňazí. Upozornili, že najviac prostriedkov smeruje do Markízy, a podobné peniaze ako spravodajská televízia podľa úradníkov získa aj verejnoprávna RTVS, ak sa však zrátajú jej príjmy z televízie a rozhlasu. Výhoda TA3 podľa úradu vlády je, že ju sleduje skupina obyvateľov, „pri ktorých sa predpokladá multiplikácia informácie“.

TA3 má k štátu blízko

Štátne úrady TA3 využívajú aj na propagáciu ďalších eurofondových programov. Zmluvy na stotisícové objednávky s televíziou napriamo tento rok uzatvorili aj ministerstvo pôdohospodárstva, ústredie práce a sociálnych vecí či Centrum vedecko-technických informácií SR. Spolu s kampaňou na OPIS tak štát tento rok minie na reklamy v TA3 minimálne trištvrte milióna eur.

TA3 sa môže na verejné zdroje spoľahnúť aj pri svojich charitatívnych aktivitách. Na pomoc chudobným, hendikepovaným či ľuďom, ktorých postihli prírodné katastrofy, Nadácii TA3 pošle 130-tisíc eur štátny Tipos.

Televízia na otázky k eurofondom reagovala len krátkou informáciou, že údaje uvádzané Denníkom N sú nepravdivé, lebo za odvysielané šoty doteraz eviduje príjem len asi 9-tisíc eur. Už o pár týždňov to však bude viac. Plánovači agentúry Creo Young & Rubicam chystajú hlavnú časť kampane na jeseň a v podpísaných zmluvách so štátom s TA3 rátajú.

Čo sa týka Tiposu, lotériovú spoločnosť podľa hovorkyne televízie TA3 Martiny Mečiarovej presvedčili množstvom aktivít, ktoré ich nadácia spravila v minulosti. Ako príklad uviedla vlaňajšiu charitatívnu jazdu správcu nadácie Petra Káčera. Športovec s mozgovou obrnou sa naprieč Slovenskom vydal aj tento rok.

Web SME neoslovili

Pri inzercii na webe, v tlačených médiách či rádiách agentúra oslovila prakticky len najčítanejšie či najpočúvanejšie médiá. Malou výnimkou je bannerová kampaň na internete, kam sa agentúre nevošiel portál sme.sk, ktorý bol podľa meraní AIM v júni tretím najčítanejším. Naopak, ôsma pravda.sk menší objem peňazí na reklamu získala.

04graf2

„Na základe mediaplánu sa kampaň sústredila na portály s najvyššou návštevnosťou pre dané ciele kampane, medzi  ktoré patria Zoznam, Topky a Čas,“ vysvetľujú to na úrade vlády.

„Aj v tomto prípade bolo nasadenie stanovené na základe dát spoločností a online portál Pravdy je len v nízkom objeme finančných prostriedkov, pretože je aj menej navštevovaný.“

Náklady na mediálnu prezentáciu eurofondových operačných programov sú súčasťou balíka takzvanej technickej pomoci. Ten tvorí niekoľko percent zo sumy peňazí, ktorá je určená na podporu konkrétnych projektov. Pri OPIS-e je táto celková suma asi 700 miliónov eur.

V rámci technickej pomoci sa platia aj ľudia, ktorí majú celý program na starosti, a ďalšie výdavky spojené s administráciou.

Publicita európskych operačných programov je niečo ako povinná jazda. Úrady v šotoch a inzerátoch vysvetľujú, čo sa za európske peniaze podarilo vybudovať. Na otázku, či by nebolo zmysluplnejšie tieto peniaze vo väčšej miere využívať napríklad na nákup reklamného priestoru vo verejnoprávnej RTVS, a tak jej pomôcť s financovaním, úrad vlády odpovedal, že ho v tom limituje kvóta na televíznu reklamu.

Televízne stanice Jednotka a Dvojka môžu totiž vysielať reklamu v maximálnom objeme pol percenta z ich vysielacieho času. Potvrdzuje to aj PR manažér telerozhlasu Juraj Kadáš.

„Priestor na vysielanie reklamy je v prípade RTVS obmedzený zákonom o vysielaní a retransmisii a kampaň v uvedenom rozsahu by sme vo vysielaní nemali kam umiestniť.“

Teraz najčítanejšie