Denník N

Koho si vyberú mimozemšťania?

Záber na hviezdy súhvezdia Carina, ktoré sa nachádza 20000 svetlených rokov od Zeme. Záber je z Hubblovho vesmírneho teleskopu. FOTO - TASR / AP
Záber na hviezdy súhvezdia Carina, ktoré sa nachádza 20000 svetlených rokov od Zeme. Záber je z Hubblovho vesmírneho teleskopu. FOTO – TASR / AP

Na Západe do kontaktu s mimozemskými civilizáciami investujú najmä súkromní sponzori. Štátom sa zdá byť návratnosť takto vynaložených peňazí prinajlepšom otázna. V Číne však kontakty s mimozemšťanmi financuje a kontroluje štát. Hlavnú úlohu v diskusiách o tom, čo by takýto kontakt znamenal, zveril ústredný výbor Komunistickej strany Číny autorovi literatúry sci-fi. Číňania majú obavy z toho, čo by sa stalo, keby z prvého kontaktu s ET nemala osoh Ríša stredu, ale Američania alebo Rusi.

Autor je publicista, šéfredaktor časopisu Kozmos

Po čínsky hovorí najviac ľudí na zemeguli. Je preto možné, že mimozemšťania by sa ľudstvu prihovorili práve v tomto jazyku. Číňania sú o tom presvedčení. Preto do kontaktov s mimozemšťanmi investujú mimoriadne veľa peňazí. S predsavzatím, že ak nás raz objavia, či dokonca navštívia, budú pripravení viesť s nimi oťukávací dialóg ako prví. So všetkými výhodami, ktoré by mohli z toho vyplynúť. Pravdaže iba vtedy, keby mimozemšťania (z akýchkoľvek dôvodov)  uprednostnili práve Čínu.

V juhočínskej provincii Guizhou operuje už dva roky najväčší rádioteleskop na svete. Jeho priority: mapovanie vodíka vo vesmíre, objavovanie a skúmanie pulzarov a zaznamenávanie možných signálov z iných civilizácií. Anténa teleskopu leží v okrúhlej priehlbni. Na leteckých snímkach vyzerá ako ozrutná šálka na čaj s priemerom 300 metrov. Povrch antény sa skladá zo 4500 zrkadiel, ktoré ovláda 2225 hydraulických motorčekov.

To, čo pred niekoľkými desaťročiami bolo iba astropopom, záľubou – SETI (Search for Extraterrestrial Inteligence), ktorú iba niekoľko vedcov bralo vážne, etablovalo sa dnes sťaby uznávaný odbor astronómie. Vzostup SETI nesúvisí iba s výkonnejšími počítačmi a čoraz prepracovanejšími algoritmami, bez ktorých by sa signály nedali spoľahlivo interpretovať. Zaslúžil sa o to najmä vesmírny ďalekohľad Kepler. Údaje z Keplera podopreli dávnejšie hypotézy, podľa ktorých okolo hviezd v našej veľkej Galaxii obiehajú miliardy planét. Medzi nimi stotisíce Zemi podobných objektov.

Kepler bol projekt NASA, financovaný zo štátnych prostriedkov. V minulosti do SETI investovali najmä súkromní sponzori. Na rozdiel od Číny, kde toto kozmické dobrodružstvo financuje iba štát.

V našich končinách sme si zvykli takzvaný „čínsky pragmatizmus“ zjednodušiť do formulky: „Kapitalizmus pre rast, diktatúra pre stabilitu.“ To však zďaleka nie je všetko. Komunistická strana Čína už nie je ťažkopádnym, konzervatívnym mocenským aparátom. Aj dnes je zdrojom panujúcej ideológie, aj dnes legitimuje a programuje, s dlhodobým výhľadom, politiku. Pred dvadsiatimi rokmi sa stranícka verchuška rozhodla, že do roku 2049 (100. výročie založenia Ľudovej republiky) dosiahne Čína úroveň plne rozvinutej krajiny s modernou technikou a hospodárstvom.

Už starí Číňania vedeli, že ten, čo kuje plány s dlhou perspektívou, musí počítať aj s prekvapeniami. A najväčším zo všetkých prekvapení by bol kontakt s mimozemskými civilizáciami. Počítal s nimi už v roku 1956 aj sám Mao: „Ak by na Marse či Venuši žili ľuďom podobné bytosti, mali by sme sa s nimi v rámci možností spojiť a vytvoriť spoločný front!“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie