Denník N

Športovci by nemali byť apolitickí. Ja som sa vymedzil voči kotlebovcom a poviem vám, ako to dopadlo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Bol začiatok októbra 2017, keď sa zápas Detva – Košice trochu oneskoril. Čakalo sa na Mariana Kotlebu, vtedy banskobystrického župana.

Pár týždňov pred voľbami, v ktorých napokon prehral s Jánom Lunterom, dostal možnosť ukázať sa pred fanúšikmi, kamerami a fotoaparátmi. Tribúny mu zatlieskali, kapitáni oboch tímov podali ruky.

Keby som bol na ich mieste ja, ruku by som mu nepodal.

Aj keď som vtedy hral za Liptovský Mikuláš, vnímal som to citlivo. Pozrite, rešpektujem názor každého, ale… Tu je jedno obrovské ale. Kotleba prezentuje myšlienky minimálne na hrane zákona, ktoré by ľuďom oklieštili slobody. To, čo hlása, je veľmi nebezpečné.

Ten človek je pre mňa obrovský výkričník, a keby som mu podal ruku, bolo by to z mojej strany falošné. Ľudia ako on by nemali byť súčasťou verejného života, ich názory patria kdesi na okraj spoločnosti.

Veď už sme zažili, ako to dopadlo, keď sa takí ako on dostali k moci. Dúfal som, že ľudia sa poučili a už nebudú nasledovať „vodcov“, ktorí sa prezentujú nacistickou symbolikou. Ale asi sa nepoučili.

Hrajú to na nás?

Myslím si, že rozumiem taktike Kotlebu a jeho pritakávačov. Je medzi nimi dostatok inteligentných ľudí, ktorí si veľmi dobre uvedomujú, ako lacné strašenie a vyvolávanie strachu funguje na istú časť voličov.

Rozumiem ich motivácii, ale bytostne s ňou nesúhlasím. Možno aj vďaka tomu, v akej liberálnej rodine som vyrastal. Skúsim vám to vysvetliť na jednom príklade.

Pochádzam zo Spišskej Novej Vsi, kde výrazne pociťujeme dôsledky toho, ako sme roky kašlali na problém s rómskou menšinou. Za súčasný stav si môžeme sami.

Nebudem sa tu teraz tváriť, že s Rómami som nikdy nemal žiadne problémy. Napríklad keď som bol štvrták, mne aj bratovi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Športovci píšu

Slovensko, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie