Dvojnásobný víťaz Tour de France: kenská antilopa v službách jej veličenstva

Chris Froome je výnimočná postava svetovej cyklistiky. Po víťazstve na jubilejnom 100. ročníku Tour de France v roku 2013 obhájil žltý dres aj po ročnej odmlke. Dokázal to nevídaným spôsobom. Pod paľbou kritiky, otázok a urážok zo strany verejnosti. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ.

Prečítajte si

Froome poukázal na svoje africké korene, nosorožcami na bicykli upozorňuje na pytliactvo

V detstve sa mu vysmievali, naháňali ho divé zvery

Chris Froome jazdí za britský tím Sky, no nie je rodeným Angličanom. Narodil sa v hlavnom meste africkej Kene – Nairobi, ktoré leží v nadmorskej výške takmer 1 800 metrov nad morom.

Keňa bola od roku 1920 do 1963 súčasťou koloniálneho impéria a práve tam siahajú Froomeove korene.

Syn imigrantov, ktorí sa rozhodli založiť si v Afrike farmu, pričuchol k cyklistike až ako 13-ročný, keď ho matka vzala na charitatívne preteky. Tam spoznal Davida Kinjaha.

Bývalý 10-násobný kenský šampión založil skupinu Safari Simbaz (v miestnej swahilčine „putujúce levy“) a Froome sa neskôr stal jej súčasťou. Vo svojich začiatkoch jazdil podobne ako Peter Sagan výhradne s horským obutím.

#CYCLISME Tour de France – Froome, le rhinocéros ! http://t.co/m6vMMFeXmG #sport (L'Equipe)

— France Live Sport (@FranceLiveSport) July 17, 2015

„Bol nezvyklým zjavom, ale nie niekým, o kom by ste si povedali, že sa stane budúcim šampiónom. Robili sme si z neho žarty a smiali sa, keď si zvolil zlý prevod, alebo preto, že nemal dostatok svalov. Dávali sme mu prezývky. Volali sme ho Masai, to je niečo ako moták,“ hovoril pre Daily Telegraph Kinjah.

„Kinjah mi pomohol uvidieť, že nepotrebujete najlepší bicykel, ani najvhodnejšie podmienky,“ povedal Froome o svojom vzore britskému denníku Guardian ešte v januári 2013. „Je jedno, kým ste, stačí nasadnúť a ísť.“

„Jazdievali sme trate dlhé 200 kilometrov. To bolo pre toho chlapca priveľa, nikdy sa však nevzdával. Keď sme sa ho snažili zastaviť, protestoval,“ spomína ďalej Kinjah. „Držal sa za kamiónmi, ktoré jazdili 80 km/h. Nebál sa výmoľov, ani zdochlín psov. Raz ho okolo jazera naháňal hroch.“

Smerom k cestnej cyklistike a na vrchol

Ako 14-ročný sa Froome vybral s otcom do Juhoafrickej republiky. Na škole v Bloemfonteine a v Johannesburgu sa jeho cyklistická kariéra naplno rozbehla, keď presedlal na cestu. Svoju prvú Tour de France v televízii však videl až ako 17-ročný. Začal síce dosahovať výborné výsledky, no brzdou preňho bol kenský cyklistický zväz.

Ten sa netešil z rastúcej popularity bieleho chlapca, ktorý trénuje v cudzine, a opakovane odmietal Froomeovi udeľovať štarty na prestížnych hrách Commonwealthu či majstrovstvách sveta v juniorských kategóriách. Kinjah ho tak na rôzne preteky prihlasoval bez vedomia vysokých funkcionárov.

Toto riešenie však bolo len dočasné, preto Froome neskôr umne využil pôvod svojich starých rodičov a znalosť angličtiny, aby sa dostal do cyklistických kruhov na Britských ostrovoch.

Svoj profesionálny debut zažil Froome až po dovŕšení 22 rokov v juhoafrickom tíme Konica Minolta. Cez účinkovanie v tíme Balroworld sa predsa len prepracoval na Tour, kde debutoval v roku 2008.

Keď v roku 2010 vstúpil do čerstvo sformovaného britského tímu Sky, o jeho potenciáli nebolo pochýb, no taký raketový vzostup a úspechy nečakal hádam ani Kinjah. Veď už o rok nato sa Froome tešil z prvých etapových víťazstiev v horách a za sebou nechal aj takého jazdca, akým bol Cadel Evans.

Vystúpil z tieňa Bradleyho Wigginsa

V roku 2012 bol Froome v tíme Sky kľúčovým domestikom Bradleyho Wigginsa, bývalého britského šampióna na dráhe. V celkovej klasifikácii skončil druhý a nebyť jasnej tímovej taktiky, mohol pomýšľať aj na celkový triumf.

Žltého dresu na Elyzejských poliach sa napokon dočkal v lete 2013, keď súperom suverénnym spôsobom ušiel v kopcoch.

Keďže sa v tom istom čase prevalila dopingová aféra Lancea Armstronga, aj Froome bol podrobený nepríjemným otázkam. Podozrenia sa nepotvrdili.

V roku 2014 sa Froome vrátil na štart Tour de France s jasným cieľom obhájiť prvenstvo, čo sa mu spočiatku aj darilo. V 5. etape však spadol po tretí raz v priebehu dvoch dní a jeho sen sa rozplynul. Podobne aj ambície tímu Sky.

102. ročník najpopulárnejších cyklistických pretekov tak bol príležitosťou na odplatu. Dnes vieme, že úspešnou, no viedla k nej dlhá cesta.

Všetci kontra Froome

Ako čerstvý premožiteľ Alberta Contadora z pretekov Okolo Ománu a víťaz Criterium du Dauphiné, neoficiálnej generálky na Tour de France, bol Froome automaticky považovaný za jedného z hlavných favoritov na zisk žltého dresu aj v tomto ročníku.

Hovorilo sa o veľkej štvorke favoritov na celkové víťazstvo – Froome, Contador, Nibali a Quintana, no nie nadlho.

„Všetci kontra Froome,“ tak znel titulok francúzskych športových novín L’Equipe už po prvom týždni tohtoročnej Tour.

https://twitter.com/sportschauevent/status/621642722684895232

Ten bol totiž vo Froomeovom podaní excelentný. Aj keď si v prvých šiestich etapách obliekol žltý dres len raz, pričom sa musel skloniť predovšetkým pred výbornými časovkármi – Rohanom Dennisom, Fabianom Cancellarom a Tonym Martinom, od 3. etapy nikdy neskončil v celkovej klasifikácii horšie ako druhý.

Základ svojho víťazstva položil na Col de la Pierre-Saint-Martin v rámci 10. etapy, kde si vybudoval rozhodujúci, takmer trojminútový náskok pred hlavnými konkurentmi. Práve Froomeov výkon v stúpaní sa opäť stal živnou pôdou na otázky o jeho „čistote“. Tak ako pri poslednom podobne dominantnom víťazstve na Mont Ventoux v roku 2013.

Francúzsky fyziológ Pierre Sallet označil Froomeovu výkonnosť v kopci za abnormálnu a miestne médiá sa okamžite začali predbiehať v hľadaní paralel s Lanceom Armstrongom.

Vyhýbavo sa k výkonom Brita vyjadril aj najväčší dopingový hriešnik histórie cyklistiky. „Príliš silný na to, aby bol čistý? Neviem, nepýtajte sa ma na to,“ povedal Američan. Neskôr sa za svoj podiel na prenasledovaní Froomea verejne ospravedlnil.

Niekoľkodňová mediálna prestrelka vyvrcholila v 14. etape, keď na Froomea jeden z fanúšikov hodil pohárik s močom a kričal „doper!“.

Druhý deň odpočinku na Tour tak tím Sky využil na prezentáciu dát o výkone Chrisa Froomea v 10. etape. „Ľuďom dáme konkrétne čísla a fakty,“ povedal sir Dave Brailsford, popierajúc akékoľvek pochybnosti.

„Nie som si istý, či čísla zmenia všetko,“ vyjadril sa skepticky samotný britský jazdec. O deň neskôr zašiel ešte ďalej. „Mnohí ľudia si už postavili hlavu a nezáleží na tom, čo vydáme alebo publikujeme, ich názor to nezmení,“ povedal Froome, ktorý až do záveru Tour zostal v nemilosti fanúšikov.

https://twitter.com/DennisvanBommel/status/624855120870834176

Kreatívne a vtipné smerové tabule však nanešťastie neboli jediným prostriedkom vyjadrenia antipatií domáceho publika voči nemu. V 18. etape  Froomea opakovane slovne napadli. Jeden z fanúšikov ho navyše počastoval oplzlým gestom.

https://twitter.com/philousports/status/624583058100871168

V 19. etape ho dokonca jeden z divákov opľul, na čo Froomea upozornili až novinári v cieli. „Sme športovci, no zároveň sme ľudia. Verejnosť si to musí pamätať,“ rozčuľoval sa frustrovaný Brit.

„Nemôžete prísť na preteky a pľuť na ľudí, biť ich, či hádzať na nich moč. To je neakceptovateľné,“ dodal. Narážal pritom aj na incident z 10. etapy, keď jeho tímový kolega a priateľ Richie Porte údajne dostal od neznámeho útočníka ranu päsťou do tváre.

https://twitter.com/ProCyclingStats/status/624619225173245956

Froome však napriek všetkému pokračoval vo výborných výkonoch. V priebežnej kvalifikácii druhý Nairo Quintana z Movistaru jeho náskok stiahol až v predposlednej, alpskej etape.

Strata 2:38 na lídra bola pre vzrastom nízkeho Kolumbijčana priveľká porcia. Z Froomeovho náskoku síce ukrojil čosi vyše minúty, no žltý dres získať nedokázal. Na Tour obsadil konečné druhé miesto, rovnako ako vlani.

Dojazd do Paríža z bicykla Chrisa Froomea

„Obete a tvrdá práca, to je to, čo ma každé ráno dostáva z postele. Nerobím to pre špecifický počet titulov na Tour, alebo ocenenia, či slávu. Zbožňujem cyklistiku a testovanie toho, čo moje telo znesie,“ povedal Froome v cieli na Champs-Élysées.

Záverečná, 21. etapa už bola pre 30-ročného pretekára iba propagačnou. Froome prirodzene nezabudol vyzdvihnúť prácu svojich kolegov a pokračoval: „Maillot june (francúzsky preklad žltého dresu) je špeciálny. Poznám jeho históriu. To dobré, aj to zlé. Vždy ho budem rešpektovať, nikdy ho nepoškvrním a vždy budem hrdý na to, že som ho získal.“

Froome sa na Alpe d’Huez stal nielen držiteľom žltého trička už po druhý raz v kariére, no zároveň kráľom hôr na Tour de France. Vstúpil tak do exkluzívnej spoločnosti. Pred ním sa podobný zápis podaril len štyrom mužom – Bartalimu, Coppimu, Bahamontesovi a slávnemu Eddiemu Merckxovi.

A raz ho, podobne ako Bradleyho Wigginsa, istotne neminie titul sir.

Prečítajte si

Štvrtá Tour, štvrtý zelený dres. Na anti-Sagan pravidlá reagoval ešte lepším výkonom