Denník N

Hravo aj vážne a v hymnických farbách reggae

Kapela Medial Banana priniesla k desiatemu výročiu svojej existencie dlho ohlasovaný a očakávaný tretí štúdiový album s názvom Nedotknuteľní.

Keď mnohí odborníci aj kritici označili reggae album Boba Marleyho Natty Dread za to najlepšie zo svetovej produkcie roku 1974 a niektorí z nich ho dokonca predstavovali ako najdôležitejšiu nahrávku od beatlesovského Seržanta Peppera, to už ospevovali tento jamajský hudobný štýl hviezdne kalibre ako Paul Simon, Cat Stevens, Elton John, Paul McCartney, Herbie Mann alebo Stevie Wonder.

Bluesrocková legenda Dr. John (1941 – 2019) dokonca vtedy povedal, že „Marleyho poézia by mala vychádzať na prvých stránkach všetkých novín“ a „tichému“ beatlovi Georgeovi Harrisonovi (1943 – 2001) sa zdalo, že v ostatných desiatich rokoch nič lepšie ako hudbu Boba Marleyho (1945 – 1981) & The Wailers nepočul.

Harrisonova hudba sa skončila?

Zveril sa mu s tým a kráľ reggae mu pokojne s úsmevnou prevahou odpovedal: „Vaša hudba sa totiž skončila.“ Nemal síce tak úplne pravdu, lebo „rock je skala“, ktorá zvetráva len minimálne, ale vývojové fakty nás presvedčili o tom, že štýl reggae sa stal od vzniku rock’n’rollu v polovici 50. rokov najsilnejším pôvodným vkladom do príbehu svetovej populárnej hudby.

Pri listovaní históriou zistíme, že „všetkému je na vine“ Krištof Kolumbus, ktorý v roku 1492 oficiálne objavil Ameriku a jeho nasledovníci už po necelých dvadsiatich rokoch priviezli do karibskej oblasti prvých čiernych otrokov zo západnej Afriky. Ostrov Jamajka sa stal centrom obchodu s ľuďmi a obývali ho skoro výhradne černosi, ktorí tam dodnes tvoria 90 percent obyvateľstva.

Z afrických hudobných tradícií si uchovali oveľa viac ako ich súkmeňovci na iných miestach amerického kontinentu, kde sa biela a čierna kultúra viacej prelínali. Akceptovali aj reč tanca „calypso“, ktorý sa vyvinul na susednom Trinidade – zmes pôvodného trinidadského jazyka so španielčinou,  angličtinou aj francúzštinou – a tiež vplyvy starej tradičnej africkej hudby „mento“.

Slovo „reggae“ znamená „posolstvo od kráľa“. Prvýkrát ho použil v roku 1968 Toots Hibbert, líder kapely Toots & The Maytals, vo svojej pesničke Do The Reggay. Iní zasa tvrdia, že samotné slovo reggae je odvodené od jamajského „streggae“, čo je jednak výraz pre prostitútku, ako aj označenie pre zle oblečené dievča. Ktovie. O čo však vlastne ide, sa dá ľahšie pochopiť cez najrozšírenejšiu ideológiu jamajských, ale aj inde žijúcich černochov a kreolov – rastafarianizmus, pretože v reggae, podobne ako predtým v calypse, veľmi záleží na textoch.

Modla aj názov

„Upriamte svoj zrak smerom k Afrike, kde bude korunovaný černošský kráľ,“ prorocky vznešene, ale nekonkrétne vyhlásil budúci jamajský národný hrdina Marcus Garvey, keď ho v roku 1927 násilne vypovedali z USA. Jeho plán postupného návratu všetkých čiernych ľudí do Etiópie (alebo aspoň do Afriky; v tom sa názory rastafariánov dosť odlišujú) síce nevyšiel, ale v roku 1930 bol korunovaný za etiópskeho cisára Ras Tafari (inak Haile Selassie), v piesňach nazývaný skratkou Jah.

Tak dostalo hnutie modlu aj názov. Jeho členovia sú mierumilovní, občas zúriví, niektorí sa strihajú, iní nie. Tí neostrihaní majú špecifické „neučesané“ hlavy, ktoré si máčajú v slanej morskej vode a ktorým sa hovorí „natty dread“, čo v špecifickom jamajskom žargóne patois znamená „vrkoč desu“ alebo v angličtine dreadlock. Podobne ako kedysi hippies, rastafariáni nepijú alkohol, ale fajčia ganju (marihuanu) – údajne v zhode s Bibliou: „Dym vystupoval z jeho nozdier a spaľujúci oheň z úst jeho.“ (Žalm 18)

Dnes už existuje po celom svete množstvo variantov aj „mäkšieho“ reggae, ktoré v aranžmánoch obohacujú netradičné nástroje ako indický sitár, africká harfa kora a lutna ngoni, balafón (predchodca marimby) či jednostrunné etiópske husle masenko.

Trinásť skvelých skladieb

Najvýraznejším slovenským predstaviteľom jamajských žánrov reggae a dancehall je určite kapela Medial Banana, ktorá k 10. výročiu svojej existencie priniesla na náš trh dlho ohlasovaný a očakávaný tretí štúdiový album s názvom Nedotknuteľní (vyd. Reggae Callin‘ Records 2020). Obsahuje trinásť skvelých autorských skladieb, o ktorých master sa postaral Američan Chris Graham, mix riešil producent, zvukový inžinier a bubeník Jaro Žigo jr.

Ten tvorí spolu s basovým gitaristom Matejom Krivánkom originálne energicky rytmické kreácie bez „reggae monotónnosti“ a na ne potom kladie melodické linky klávesov Lukáš Minařík. Inštrumentáciu dopĺňa prelínajúca sa dvojica gitaristov Peter Zajaček a Erik Šulc. Posledný menovaný je vokálnymi klenbami a imponujúco ladiacim druhým hlasom zároveň rovnocenným partnerom speváka a z času na čas rapujúco dominantného Pokymana.

Žánrovo pestrá kolekcia

Žánrovo je kolekcia pomerne pestrá – popri reggae a dance­halle je tu koketéria so ska, diskrétnym popom, funkovými intarziami, elektronikou a ľahučkými džezovými „nástrelmi“. Rádiovým hitom, ktorý nahrávku predznamenal, sú Staré časy s hosťujúcim Polemicom a prekonať ho môžu aktuálne letné Slnečné brýle prešpikované slovnými hračkami.

Úvodná pieseň albumu Život ide ďalej s excelentným refrénom má skutočné grády, ktoré ju môžu vyniesť vysoko na rebrík obľúbenosti, a záverečný zážitkový Detektív vyčmuc­hal je naozaj „bomba z vrecka recesie“ pre uškŕňajúcich sa.

Do jadra konceptu viacerých piesní vkusne zapadajú elektronické sample – napríklad v exotickej One Love s hosťujúcim MC Jimmy Dangerom. Bilančná je Dekáda v hre, prekvapujúcou inšpiráciou pre refrén skladby 5,5 milión je Jozef Mak – človek milión Jozefa Cígera Hronského.

Kompozícia Keď padá dážď je lyrika v „starom štýle“, príjemnou erotikou presakuje titulná Nedotknuteľní. Spomienku na platňu Boba Marleyho & The Wailers Rude Boy, kde sa do mnohých textov dostali charakteristickí jamajskí galgani „rudies“, evokuje skladba Rudebwoy s „patois frázami“.

Šestica hudobníkov, ktorí sa za uplynulú dekádu na scéne prepracovali z klubov na najväčšie festivalové pódiá, má vďaka hudobne vďačnej pestrosti a bezprostrednosti aj dobrým textom aktuálnu šancu osloviť ešte širšie spektrum poslucháčov viacerých generácií.

Nahrávka Nedotknuteľní je totiž najvyrovnanejšia a najvyzretejšia záležitosť kapely, ale zároveň je aj najviac prístupná masovému publiku. Prínosom je aj precízne vypravený book­let s nepostrádateľnými textami a obal v hymnických farbách reggae.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie