Denník N

Ženu skopal manžel – kňaz. Jeho preložili, ju vyrazili z práce

Monika Dvorová s podliatinami po útoku manžela. Foto – archív Moniky Dvorovej
Monika Dvorová s podliatinami po útoku manžela. Foto – archív Moniky Dvorovej

Týraná pedagogička je nezamestnaná a súdi sa o prácu, on je ďalej kňazom.

Monika Dvorová z Prešova vyštudovala dve vysoké školy. Nedávno oslávila 42 rokov. Pracovala ako odborná asistentka na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity, kde okrem iného prednášala bohoslovcom v študijnom odbore katolícka teológia.

Jej manželom bol kolega – docent a zároveň gréckokatolícky kňaz Andrej S., s ktorým má dve deti. Práve on má byť spúšťačom všetkých problémov.

Ale kým jeho cirkev zabezpečila, ona je dnes nezamestnaná, bez peňazí, zahanbená a deprimovaná z nespravodlivosti, na ktorej sa podľa nej mala podieľať aj gréckokatolícka hierarchia vrátane jej najvyšších predstaviteľov či vtedajšieho dekana fakulty.

Udalosti sa vážne prejavili aj na jej zdraví. Keď rozpráva svoj príbeh, občas ledva zadržiava slzy. Na to, aby sa škola Moniky zbavila, totiž podľa jej slov stačilo, že nemlčala o tom, ako ju zmlátil manžel, a fakt, že sa k nemu napriek tlaku okolia odmietla vrátiť.

Na fakulte začala pracovať v októbri 2009. Kto chce učiť budúcich kňazov, potrebuje podľa jej štatútu povolenie, takzvané veniam docendi od prešovského arcibiskupa, metropolitu a zároveň veľkého kancelára Gréckokatolíckej fakulty Prešovskej univerzity Jána Babjaka.

Mala ho aj Monika. Udiali sa však veci, pre ktoré oň prišla, takže ju z fakulty vyhodili. Považuje to za mimoriadne nespravodlivé, preto sa s ňou súdi.

Bitka pre esemesky

Koncom roka 2012 sa jej dnes už bývalý manžel mal doma opiť. „Nejaké to sotenie, jedna bitka, vyhrážky a psychické týranie tam boli už predtým, ale až v decembri 2012 ma prvýkrát skopal.“ Svedkami boli aj deti.

Manžel si mal v Monikinom mobile čítať esemesky. Jednu pár mesiacov predtým poslala z nemocnice šéfovi do školy, že na druhý deň nemôže prísť prednášať, druhú v tom istom čase známemu, kde ho poprosila, aby sa za ňu modlil. „Do nemocnice som sa dostala, lebo som bola mimoriadne rozrušená z informácie, že manžel obťažoval istú doktorandku.“

Tento škandál sa podľa Moniky fakulte podarilo ututlať, hoci študentka sa najskôr sťažovala. „Osobne som sa s ňou rozprávala. Bola za dekanom aj arcibiskupom, napísala žiadosť o zmenu školiteľa, bol z toho rozruch. Potom ju zrejme prehovorili, že jej vyjdú v ústrety, len nech zmení žiadosť tak, aby bola bez uvedenia skutočného dôvodu. Upravila ju teda,“ vraví Monika.

Školiteľa študentke síce zmenili, lenže Monikin manžel jej mal aj tak robiť problémy. „Otočil to proti nej, že je nadržaná a sama ho zvádzala. Skončilo sa to až po tom, čo do školy prišiel jej manžel a pohádal sa s vedením fakulty.“

Monika tvrdí, že jej manžel sa v práci správal netradične už dlho. „Opakovane rozprával o homosexualite a pedofílii, takmer každú prednášku končil narážkami na sex, už o tom aj vrabce čvirikali. Študenti sa sťažovali. Už pred rokmi si ho dokonca predvolal arcibiskup Babjak a pokarhal ho za to.“

Vtedajší dekan fakulty Peter Šturák pre denník N odmietol reagovať na čokoľvek súvisiace s Monikiným prípadom. Zdôvodnil to prebiehajúcim súdom o neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru.

Arcibiskup Babjak odpovedal, vedomosť o obťažovaní doktorandky či sťažnosti iných študentov na pedagóga však cez hovorcu Ľubomíra Petríka poprel slovami „nie je nám to známe“.

Škandál v škole

Monika šla po bitke na pohotovosť, kde jej zranenia ošetrili. Skončila aj na PN, tú si však na prosbu arcibiskupa mala skrátiť. „Povedal, že nechce, aby sa to rozmazávalo, že ktovie, aký sudca to dostane, že možno príde Markíza a bude škandál, že radšej to riešme tichou cestou a ja ostanem na fakulte.“ Arcibiskup vraví, že to nie je pravda.

Podala síce aj trestné oznámenie, prípad sa však uzavrel len ako priestupok za pár eur, pričom ju o výsledku nik nevyrozumel. Monika sa neskôr na okresnom úrade dozvedela, že „v spise nie je informácia o mojej PN“.

Pôvodne to vyzeralo tak, že hierarchia cirkvi aj škola jej situáciu chápu. Jej manžel mal totiž ešte pár mesiacov pred týmto incidentom stihnúť fakulte spôsobiť aj medzinárodný škandál. Pod jej hlavičkou mal osočovať váženého staršieho poľského rímskokatolíckeho kňaza a zároveň profesora tamojšej fakulty.

Dôvod? Opäť esemeska a žiarlivosť. Monike mal nájsť správu, v ktorej jej dotyčný písal, že z konferencie, na ktorej sa stretli, došiel šťastne domov. Oslovil ju však príliš familiárne. Na konferencii bola Monika aj s manželom, „takže nevera bola absolútne vylúčená, aj keby som ju rovno chcela, čo je nezmysel“.

Manžel však „pod hlavičkou školy napísal hierarchom do Poľska aj na tamojšiu teologickú fakultu, kde profesora napadol, ako je možné, že kňaz píše také čosi žene iného kňaza, že ma vlastne zvádzal, dokonca že hlása zlú náuku“.

Prečo ho nesuspendovali?

Košický eparchiálny biskup Milan Chautur po bitke a Monikinom telefonáte manželom povolil na rok takzvanú odluku. „Za to som mu veľmi vďačná. Manžel musel odísť z bytu, aby sme sa s deťmi mohli psychicky zregenerovať.“

V šoku však Monika ostala, keď sa v lete 2013 z internetu dozvedela, že násilník už pôsobí ako rímskokatolícky kňaz v Česku. „Zo školy musel odísť, lebo narobil priveľa problémov, ale aby násilník ďalej robil kňaza? A zrazu rímskokatolíckeho? Dokonca po rozvode?“ 

Zvláštne to pôsobí aj v kontexte vyjadrení pomocného biskupa Prešovskej archieparchie Milana Lacha v apríli 2015 pre portál postoy.sk, kde uviedol, že ak sa rozpadne manželstvo kňazskej rodine, rieši sa to tvrdšie: „Keď sa už manželstvo nedá zachrániť, nasleduje suspendácia kňaza. Nemôže predsa hovoriť a svedčiť o niečom, čo sám nežije.“

V tomto prípade sa však stalo niečo iné – gréckokatolícky kňaz sa napriek násiliu na blízkych a rozvodu stal rímskokatolíckym duchovným a pastoráciu naďalej vykonáva za hranicami Slovenska.

Monika tomu nerozumie aj preto, lebo ako tvrdí, jej partner bol práve na rímskokatolíckych kňazov vysadený. „Keď s ním deti telefonovali, pýtali sa, ako je možné, že k nim prešiel, keď celý život na nich len nadával, že sú to homosexuáli a pedofili, ktorí musia žiť v celibáte. Povedal, že netušil, kam ho cesty zavedú. Keby vraj vedel, že raz bude jedným z nich, tak by nenadával.“

Vladyka a eparchiálny biskup Milan Chautur má pre ďalšie pôsobenie Monikinho exmanžela vysvetlenie. „Keďže som nemal dostatok informácií o vnútornom živote ich manželstva, musel som najprv urobiť rozhovor s dotknutými. Po ňom som usúdil, že kvôli lepšiemu spoznaniu povahy manžela umožním mu pastoračnú prácu v inej diecéze tak, aby som naplnil aj predstavu manželky, ktorá žiadala odluku v ich manželstve, a zároveň aby on mal možnosť zabezpečiť vyživovaciu povinnosť otca rodiny.“

Návrat k mužovi alebo vyhodenie

Už predtým však Monika zažila iný šok. „Na fakulte do mňa začali hučať, že jej nerobím dobré meno, ak žijeme odlúčene a zároveň učím bohoslovcov. Ako keby som ja mohla za manželovo správanie.“

Nadriadení „vrátane arcibiskupa a biskupa ma dokonca v marci 2013 začali vydierať, že sa s manželom musím dať dokopy, lebo inak skončím na fakulte aj ja. Mimo záznamu mi bolo navrhnuté, aby som ukončila pracovný pomer dohodou s tým, že arcibiskup sa mi pokúsi nájsť náhradnú, ale rovnocennú prácu“.

Biskup Chautur vydieranie popiera. „Keďže situácia v manželstve nebola pre nikoho príjemná, zo strany cirkvi nemohla byť iná reakcia ako postoj vyjadrený aj v samotnom sobášnom obrade – manželstvo je hodné úcty.“

Dodáva, že „nie nátlakom, ale pripomenutím sme zdôraznili, čo nakoniec aj sama ako vyučujúca teológiu dobre vie – že učiť jedno a žiť iné je nekonštruktívne a kontraproduktívne. Či to ona brala ako nátlak, neviem, ale cirkev nepoužíva donucovacie prostriedky, iba pripomína princípy podľa slov Ježiša a princípy dané od večnosti – čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje. Samotní manželia si sľubujú lásku, ktorá zotrvá v dobrom aj zlom. Práve kvôli tomu je potrebné urobiť všetko pre nápravu“.

Podľa biskupa „zvlášť v citlivých okolnostiach sa môže zdať, že navrhované riešenie je pritvrdé, ale v podstate vyjadruje len tú istú podstatu, na ktorej staviame manželstvo a rodinu“.

Monika priznáva, že ani podľa arcibiskupa rozvod neprichádzal do úvahy. „Chcel, aby sme sa pokúsili o nápravu manželstva, ale povedala som mu, že tu nejde len o mňa, ale najmä o deti, ktoré boli tiež psychicky týrané a prosili ma, aby som sa rozviedla. Aj pre ne to už bolo neznesiteľné.“

Arcibiskup Babjak však nátlak odmieta. Podľa stanoviska sprostredkovaného hovorcom rozprávali sa s ňou aj s manželom „s najlepším úmyslom pomôcť ich manželstvu a rodine aj s ohľadom na deti. Je celkom logické, že hľadali vhodné riešenia, ako pomôcť zachrániť ich sviatostné manželstvo. O nátlak v žiadnom prípade nešlo“.

Keďže manželia žili od decembra 2012 v odluke, Monika rozvod najskôr neriešila. „V júni 2013 som však podala žiadosť o prešetrenie platnosti manželstva na cirkevný súd. Keď sa to dozvedel dekan fakulty Peter Šturák, predvolal si ma a chcel, aby som u neho ihneď podpísala dohodu o ukončení pracovného pomeru, ktorú už mal pripravenú.“

Moniky sa to dotklo. „Keď mi ešte v marci 2013 arcibiskup tvrdil, že mi skúsi vybaviť, aby som mohla učiť na inej vysokej škole, súhlasila som, lebo som nechcela robiť problémy škole ani cirkvi. Podstatné pre mňa bolo, aby sme aj s deťmi mali z čoho žiť.“

Problém bol, že tamojšie výberové konanie malo prebehnúť neskôr, „kým dekan chcel, aby som odišla ihneď s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Odmietla som to teda podpísať. Dekan sa mi za to vyhrážal, že ak to nejde cestou dohody, tak mi odnímu povolenie učiť, teda veniam docendi“.

Mravne zlyhala?

Odňatie povolenia arcibiskupom Babjakom Monika mala v rukách už o pár dní, pričom ten v dokumente argumentoval doktrinálnymi a mravnými dôvodmi.

„Keď som sa pýtala na konkrétne zdôvodnenie, prišiel mi druhý list, kde sa už záhadne uvádzali len mravné dôvody. Oni si v tom amoku asi najskôr neuvedomili, že na doktrinálne dôvody by museli mať naozaj vážne dôkazy. Znamenalo by to totiž obvinenie z toho, že som hlásala a prednášala bludy.“

Odobratie povolenia z mravných dôvodov dodnes nepochopila. „Nik mi ich napriek žiadosti dodnes nevysvetlil. Zmláti ma kňaz – manžel, ja sa bránim a som preto nemravná?“

Arcibiskup Babjak však tvrdí, že ako veľký kancelár fakulty má právo misiu k vyučovaniu udeliť, aj z vážnych dôvodov odobrať. „Využil toto právo, ba povinnosť, a to z morálnych dôvodov,“ napísal hovorca. Prečo sa v prvom liste Monike objavili aj doktrinálne dôvody, arcibiskup nevysvetlil.

Jeho stanovisko je však nemenné. „Rozpadlo sa ich manželstvo. Nik ich za to neodsudzuje, ale na teologickej fakulte ide nielen o vzdelanie, ale aj o hodnoty, formáciu budúcich kňazov. Je kontraproduktívne v teologických predmetoch jedno prednášať a iné konať.“

Najprv vraj boli upozornení, že dávajú zlý príklad a pohoršenie, potom nasledovali stretnutia a hľadania riešenia. „Nič však neviedlo k náprave. Naopak, pani Monika napríklad pred študentmi začala negatívne rozprávať o manželovi – ich pedagógovi, a na Facebooku zverejňovala súkromné informácie o ich nezhodách, čo nebolo pedagogicky profesionálne.“

Monika označuje arcibiskupove vyjadrenia za nehorázne a arogantné lži. Pred študentmi vraj o svojich problémoch s manželom nikdy nerozprávala. Na Facebook si iba raz a z úplnej bezmocnosti dala svoju fotografiu v plavkách bez tváre, na ktorej sú viditeľné podliatiny po bitke od manžela. Jej status vtedy znel: „Človek je dlhodobo psychicky týraný, neskôr fyzicky napadnutý, a nakoniec ho idú vyhodiť z práce, len aby sa všetko ututlalo.“

Svoj krok vie aj vysvetliť. „V tú noc som nemohla spať, bolo to po tom, čo ma dekan vyzýval podpísať dohodu o ukončení pracovného pomeru s tým, že ak odmietnem, prepustia ma na základe odňatia poverenia učiť. V nedeľu 16. júna 2013 okolo trištvrte na tri ráno som fotografiu zavesila na Facebook, ale už o desiatej doobeda mi dekan začal vyzváňať na mobil. Nezdvihla som, ale vedela som, prečo má zháňa v nedeľu, zľakla som sa a status hneď aj stiahla. Vedel, že na fotke som ja, pretože ju videl už v marci spolu s arcibiskupom Babjakom aj biskupom Chauturom.“

Fotografiu viac dní po útoku zhotovila dcéra. Monika si totiž uvedomila, že policajt sa pri podaní trestného oznámenia nenamáhal zhotoviť aj fotografický dôkaz a stačilo mu vypočutie a lekárska správa.

A kým arcibiskup Babjak tvrdí, že Monika nemusela byť nezamestnaná, lebo vyvinul veľké úsilie a zabezpečil jej miesto vysokoškolského pedagóga na inej škole, čo odmietla, ona to označuje za ďalšiu lož. „Nič som neodmietla, nešlo o žiadne zabezpečenie práce, ale o účasť vo výberovom konaní, na ktorom som bola, ale nevybrali ma.“

Prosila o preradenie, nevyhoveli jej

Monika navyše fakulte argumentovala, že hoci záhadne prišla o cirkevné povolenie učiť, tá ju nemôže trestať vyhodením, keďže škola v tom čase nebola cirkevnou inštitúciou, ale verejnou vysokou školou, financovanou v prevažnej miere zo štátneho rozpočtu.

Okrem toho tam zažila kolegyňu, ktorá na poste odbornej asistentky dva roky pôsobila bez veniam docendi, hoci učila aj bohoslovcov. „Dokonca som dekana prosila, že netrvám na tom, aby som učila budúcich kňazov, nech ma dajú na iné odbory, kde sa povolenie nevyžadovalo. Mali sme ich dosť, mohol ma preradiť. Odmietol.“

V dôsledku vážnych zdravotných problémov a psychického tlaku v práci skončila Monika na dlhodobej PN, do práce sa vrátila až v marci 2014. „Tri dni ma potom vedenie fakulty tlačilo do podpisu dohody o ukončení pracovného pomeru, dokonca sa mi vyhrážalo znížením platu preradením do administratívy.“ Koncom marca dostala výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou.

Jeden z kolegov Monike poradil, aby sa skúsila ešte raz stretnúť s arcibiskupom. „Bolo predsa nespravodlivé, že manžel môže ďalej pôsobiť ako katolícky kňaz a ja nesmiem ani učiť. O stretnutie som sa opakovane pokúšala. On ma však už neprijal, hoci predtým v televízii rozprával, ako prijme hocikoho, aj neohláseného.“

Počkala si ho preto na chodbe školy pred zasadnutím vedeckej rady. „Jeho reakcia znela, že sme si už povedali všetko.“ Arcibiskup to vidí inak. „Minimálne dvakrát sa s ňou rozprával ako otec s dcérou. Keď mu však prostredníctvom právnika poslala dva listy, teda začala to riešiť takouto cestou, naozaj už nevidel dôvod na stretnutie a odmietol ho,“ znie stanovisko zaslané hovorcom Petríkom.

Podľa Moniky ide opäť o manipuláciu. „Cez právnika som sa iba dožadovala vysvetlenia, prečo mi odňal povolenie učiť. Čo iné som už vtedy v zúfalstve a pri tej nespravodlivosti mohla robiť?“

Opäť ju napadol

Od 1. júna 2014 je Monika nezamestnaná. „Horko-ťažko som si od 1. januára 2015 našla prácu, kde ani nebolo potrebné moje vzdelanie. Robila som vychovávateľku v detskom domove, ale do týždňa po súdnom pojednávaní o neplatnosti mojej výpovede na fakulte som zrazu ešte v skúšobnej lehote dostala výpoveď.“

Dôvod jej neuviedli, ale keďže mala výborné vzťahy s deťmi aj kolegami, iracionálne sa domnieva, že zasiahol niekto z cirkvi. „Niekto sa o to možno postaral, hoci dokázať to nijako nemôžem. Možno čakali, že sa psychicky zrútim.“

Monika tak o pôvodnú prácu na fakulte bojuje na súde, najbližšie pojednávanie bude v októbri. Z bývalého manžela má strach. Rozvedení sú od októbra 2014, približne v tom čase vyhlásil ich manželstvo za od začiatku neplatné aj cirkevný súd.

„V januári tohto roka sme mali civilný súd o spätnom výživnom, lebo pri rozvode sa určilo výživné len do budúcna a ja som chcela, aby zaplatil aj za obdobie predtým, keďže sme spolu už nežili a na deti prispieval len málo. Súd dal za pravdu jemu, a tak prišiel do bytu, kde provokoval a nakoniec ma opäť napadol.“

Na políciu už Monika nešla, nechala sa však ošetriť v nemocnici, s deťmi šla k psychologičke a na súde požiadala o predbežné opatrenie, aby exmanžel nemal vstup do bytu. Súd jej vyhovel, zákaz podľa Moniky platí od 18. februára 2015.

Telefonicky sme kontaktovali aj jej exmanžela Andreja S., ktorý dnes pôsobí ako rímskokatolícky kňaz v Česku. Vyjadriť sa odmietol.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie