Bude aj budúci rok? Leto?
V Benátkach teraz nepristávajú veľké lode s hordami ľudí, niet tam turistov z Ázie ani USA, ale nemám vôbec chuť cestovať.
Autorka je spisovateľka
Mám vo Viedni kamarátku. Pracuje v knižnom vydavateľstve. Po dlhšom čase sme sa stretli, poslali si bozky z metrového odstupu, ale aspoň tvárou v tvár. A hovorili sme, ako inak, najprv o korone. Prechádzali sme pritom dvormi MuseumsQuartieru, kde na plastových ležadlách oddychujú desiatky ľudí. Kaviarne, kde sa sedí vonku, sú plné. Napriek tomu si kamarátka pochvaľuje, aké je toto leto vo Viedni príjemné. „Nevieš si predstaviť, aké preplnené to tu bolo minulý rok! Poď, tam je voľné ležadlo! To by sa ti minulé leto o takomto čase určite nepodarilo nájsť. Nápor turistov je, chvalabohu, citeľne slabší.“
Ale cestovať sa, samozrejme, cestuje. Sama sa len pred pár dňami vrátila z Benátok. Je to jednoduché, z Viedne ide viackrát za deň priamy vlak. A hovorí, že teraz je práve ten ideálny čas na ich návštevu. Nepristávajú tam veľké lode s hordami ľudí, niet tam turistov z Ázie ani USA. „Človek si to tam konečne môže užiť.“ Na otázku, či to nie je riskantné, vraví, že Taliansko je teraz „úplne bezpečné“.
Možno nad tým aj pár minút uvažujem, v Benátkach som nikdy nebola, láka ma najmä cesta vlakom. A mesto, ktoré učarilo básnikom Ezrovi Poundovi či Josifovi Brodskému, obaja sú tam aj pochovaní… Ale vzápätí to zavrhujem. Nemám vlastne vôbec chuť cestovať. Znepokojuje ma situácia, v akej sme. Stále všetci ponorení. (Na benátsky spôsob?)
Aj keď si to možno už neuvedomujeme alebo nechceme priznať. Korona denne kosí v USA, Brazílii aj Európe. Lekári majú rôzne obavy a dohady. Nepoškodzuje COVID-19 mozog? Nebudú infikovaní v starobe trpieť demenciou? Nespôsobuje vírus cukrovku? Aká bude jeseň? Pôjdu deti do školy? Ostanú hranice otvorené? A čo zima? A o rok? Bude ešte leto? Také, že sa budeme sporiť o to, či cestovať alebo nie? Či sa oplatia Benátky alebo radšej prenajať si celý dom v Chorvátsku? Myslím, že finančne a sociálne zabezpečení ľudia, ako moja kamarátka z Viedne, sa cítia bezpečnejšie, majú stabilný finančný príjem zatiaľ nepoškodený koronou a veria, že ak ochorejú, dostanú dobrú zdravotnú starostlivosť.
Iní to majú inak. A mne sa nechce chodiť po Benátkach so všetkými tými otázkami v hlave. Asi ich nikdy neuvidím. Nuž a čo? „Spomínam na Benátky, nikdy som tam nebol…“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
