Taký verejný záujem o výberové konanie na predsedu súdu ešte na ministerstve spravodlivosti nezažili. Zastúpenie takmer každej mienkotvornej redakcie naznačovalo, že v pondelok to bude vážne. Na programe bolo rozhodovanie o tom, kto bude v najbližších piatich rokoch viesť Špecializovaný trestný súd.
Je to súd, ktorý vznikol, aby súdil mafiánov a politikov. Jeho sudcovia sú zvyknutí na plné súdne siene novinárov. Pre členov výberovej komisie to však bol nezvyk. Svoju úlohu, ktorú im zverila ministerka spravodlivosti, nepodcenili.
Pôvodne mali byť v komisii piati členovia, no psychológ Ivan Rapoš pre zdravotné problémy nemohol prísť. Je to možno škoda, pretože v minulosti dokázali práve jeho otázky zatlačiť kandidátov do úzkych. Jeho štyria kolegovia z komisie, všetko sudcovia – Jozef Šutka, Anton Jaček, Roman Greguš a Jaroslav Macek – ho však adekvátne nahradili.
Po desiatej hodine si zasadli za stôl a postupne si predvolávali kandidátov podľa vyžrebovaného poradia. Ani jednu potrebnú otázku na Michala Trubana, Jána Buvalu či Jána Hrubalu nevynechali. Pýtali sa aj na nepríjemné témy z minulosti kandidátov, čo na mnohých iných výberových konaniach nebýva vždy zvykom.
Zážitok už len byť pozorovateľom
Súboj o jeden z najdôležitejších postov v slovenskom súdnictve trval pre každého kandidáta zhruba hodinu. Najskôr dostali možnosť predstaviť sa, potom prišli na rad otázky.
Všetci traja kandidáti sú skúsenými sudcami, vekovo blízko k šesťdesiatke. Ako sudcovia zvyknú vystupovať sebavedome, no v miestnosti, kde prebiehalo výberové konanie, na nich bolo badať istú nervozitu, hoci krátko predtým na chodbe presviedčali novinárov, že tento deň nepovažujú za kľúčový vo svojom živote. Niežeby im na výsledku nezáležalo, boli však pripravení na porážku.

Sudca Truban sa napríklad vôbec nepozeral na členov komisie. Väčšinou hľadel mimo: do okna, prípadne do svojich poznámok. Buvala a Hrubala boli uvoľnenejší, i keď presvedčivejšie pôsobil druhý menovaný. Možno to súviselo aj s tým, že Buvala na podobné výberové konania nie je zvyknutý. O post vo vedení súdu sa uchádza prvýkrát.
Dôležitá otázka sídla
Ako jediný bol kandidátom z pezinského súdu, zatiaľ čo jeho protikandidáti pôsobia v Banskej Bystrici. Aj preto bolo jasné, že on bude aj najviac konfrontovaný s otázkou, či by mal súd sídliť na jednom mieste alebo na dvoch.
Málokto však čakal, že práve túto otázku sa bude pýtať zástupca zo Špecializovaného trestného súdu, sudca Šutka. Položil ju všetkým trom kolegom. Mali si predstaviť, že nemajú na výber a musia rozhodnúť, že súd bude môcť byť len v jednej budove a v jednom meste. Ktoré by to bolo?
Podľa Trubana je to momentálne nereálne, technicky aj ekonomicky nerealizovateľné. Hrubala jednoznačnú odpoveď nedal. „Ideálny stav je súd na jednom mieste, menej ideálny, ak má súd viac pracovísk. Prípravné konanie by však malo byť v Pezinku,“ reagoval.
„V Pezinku,“ reagoval ako jediný stručne, no jasne Buvala a presne opísal, ako by si sťahovanie predstavoval. V budove Špecializovaného trestného súdu totiž sídli Úrad špeciálnej prokuratúry. Zaberá dve poschodia. Mohol by sa však presídliť do vedľajšej budovy justičnej akadémie, ktorej zamestnanci by prešli na štvrté poschodie súdu. Na tretie by presťahoval sudcov z Banskej Bystrice.
Chýbali by ešte pojednávacie miestnosti. Tie by získal v ďalšej voľnej budove v areáli, ktorých rekonštrukcia by si však vyžiadala peniaze.
Zdržali sa kritiky
Dalo by sa čakať, že to bude práve Buvala s Hrubalom, ktorí postavia svoju prezentáciu na kritike predchádzajúcich rokov. Mohli hovoriť o tom, čo na súde nefunguje, čo treba zlepšiť a kde urobil bývalý predseda chybu.
K tejto kritike sa však neodhodlali. Možno preto, že bývalý predseda bol ich protikandidátom. Truban viedol súd uplynulých päť rokov.
Členovia komisie z nich páčili názor na túto tému, odpovede sa však nedočkali. „Je na to správny čas, miesto a zloženie? Nebudem bezbreho kritizovať predchádzajúceho predsedu. Kolega predsa kandiduje,“ vysvetlil Buvala.
Našlo sa však dosť tém, pri ktorých mohli naznačiť, že by konali inak ako bývalý šéf súdu. Bola to najmä otázka pohotovostných služieb, teda vec málo záživná pre verejnosť, no dôležitá.
Na služby sa pozerajú inak
Ide o službu, ktorá sa týka prípravného konania, teda rozhodovania napríklad o tom, či niekto skončí vo väzbe. Hoci má súd štrnásť sudcov, túto agendu riešia len štyria, a to všetci v Banskej Bystrici. Truban obhajoval, že je to „dobrý a dostatočný systém“, ktorý na súde pretrváva už od čias jeho zriadenia.
Reagoval tým na medializované správy, že aj keď chceli slúžiť viacerí sudcovia, on im to neumožnil. „Je klamstvo, že som zakázal slúžiť,“ povedal s tým, že si priniesol aj vyhlásenia sudcov, v ktorom potvrdzujú jeho slová. Nikto vraj o služby neprejavil záujem.

Buvala však pred komisiou hovoril o tom, že mladší kolegovia mali a majú záujem tieto služby slúžiť. Nechcú vypadnúť z tohto druhu rozhodovacej praxe. Ponúkol im bývalý predseda Truban takúto možnosť? „Nikdy takáto ponuka neodznela,“ reagoval kandidát.
Sám Buvala by bol rád, keby slúžilo viac sudcov, pretože súčasný stav je neudržateľný. „Je to čakanie na nejaký problém, ktorý môže vzniknúť z časovej tiesne či prepracovania,“ skonštatoval Buvala, ktorý priznal, že síce táto téma visela vo vzduchu, nikto ju však nechcel otvárať.
„Otvorila to mladšia kolegyňa a bolo to zametené pod koberec, že to nie je technicky možné,“ dodal sudca a priznal, že asi bol „málo osobne statočný“, čím chcel povedať, že ani on sám tému neotváral.
Osobná statočnosť a hriechy minulosti
Buvala sa zmienkou o osobnom zlyhaní sám zahnal do úzkych. Predseda komisie Greguš sa ho vzápätí pýtal, prečo sa hlási na taký dôležitý post, keď priznáva, že nie je osobne statočný.
„Viem, že táto funkcia nie je o titule miss sympatia a človek sa v nej dostane do vážnych problémov,“ odpovedal Buvala. Vysvetľoval, že poznámka sa týkala len témy pohotovostných služieb.
Nepríjemne sa musel cítiť aj pri otázkach, prečo pri majetkovom priznaní neuviedol, že žije v služobnom dome so zamestnankyňou súdu. Okrem majetkových pomerov totiž sudcovia musia priznávať aj to, či majú v justícii blízke osoby. Buvala odpovedal vyhýbavo. Neuvedomil si, že aj tento druh vzťahu musí uviesť. S partnerkou totiž nemajú žiadnu spoločnú nehnuteľnosť ani adresu trvalého bydliska.
Buvala je spomedzi kandidátov verejnosti najmenej známy. Je vdovec a na Špecializovaný trestný súd prešiel z prokuratúry po tom, čo mu zomrela manželka.
„Na pohrebe som sa stretol s Igorom Králikom (sudca a bývalý predseda súdu – pozn. red.), ktorý sa ma opýtal, či by som nechcel zmeniť prostredie. Považoval som to za riešenie svojej situácie,“ vysvetľoval citlivú tému Buvala.
Rovnako citlivú tému otvorila komisia aj pri Hrubalovi, i keď pri ňom sa téma dávno spôsobenej dopravnej nehody, pri ktorej sa odmietol podrobiť dychovej skúške, dala očakávať. V tom čase bol podpredsedom Špeciálneho súdu a dostal za svoj prehrešok disciplinárny trest. Svoje konanie vysvetľoval tak, že mal otras mozgu a na nič sa nepamätá. Okolnosti svojho konania nevedel vysvetliť vtedy ani teraz.
Hrubala havaroval pred pätnástimi rokmi a na to, čo sa stalo, nie je hrdý. „Aj ľudia, ktorí pochybia, majú právo na návrat. Môj pobyt v karanténe bol dosť dlhý na to, aby som mal právo rozhodnúť sa kandidovať,“ odpovedal komisii.
Truban: Médiá sú zaujaté
Najviac nepríjemných otázok však mala komisia pripravených pre Trubana. Na neho poslal námietky aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). Upozornil komisiu na to, že Truban a jeho manželka vlastnia pozemky a budovu penziónu Altmayer pri Banskej Štiavnici. Má pochybnosti, či nie je sudca v tomto prípade aj „faktickým konateľom“.
Sudcovia majú zo zákona zakázané podnikať. Trubanov penzión prevádzkuje spoločnosť napísaná na deti. Dcéra tridsiatnička je spoločníčka a 19-ročný syn je konateľom.
„Neviem, čo je to faktické konateľstvo. Zákon konateľa definuje presne. Je to výmysel pána Šeligu,“ vysvetľoval Truban a dodal, že jeho dcéra má toľko rokov, čo Šeliga, voči ktorému chce ešte zvážiť právnu obranu. Bývalý predseda však chcel s ďalšími krokmi počkať na výsledok výberového konania.
Podpredseda parlamentu upozornil aj na negatívny obraz Trubana v médiách. Fakt je taký, že v poslednom čase čelil kritickým článkom najmä za to, že rozhodol nevziať Norberta Bödöra do väzby. V tejto kauze sa podľa Trubana rozpútala hystéria, pričom on rozhodol tak, ako mu zákon umožňuje.
Trubanovo rozhodnutie zvrátil Najvyšší súd, pričom predseda senátu Martin Bargel komentoval rozhodnutie slovami, že ide o taký monštruózny prípad korupcie, ktorý nemá v našich dejinách obdoby. „Bol to megastroj korupcie a prania špinavých peňazí. Niečo neuveriteľné a neskutočné,“ skonštatoval.
Truban má pocit, že médiá sú voči nemu zaujaté, pretože od roku 2009 sa súdi s denníkom SME. Ako dôkaz uvádza, že keď rozhodol o Bödörovi, tak sa jeho meno spomenulo, ale keď rozhodol o vzatí Kajetána Kičuru do väzby, tak sa uviedlo, že rozhodol sudca pre prípravné konanie.
Zlý obraz justície na záver
S médiami podľa Trubana súvisí aj to, prečo má súdnictvo takú nízku dôveryhodnosť. „Maslo majú na hlave všetci, ktorí sa k tomu verejne vyjadrujú,“ povedal. S protikandidátmi sa na tom nezhodol.
Najpriamejší bol pri odpovedi Hrubala. „Justícia v zlomových situáciách nereagovala pružne,“ povedal a varoval, že „akonáhle sa sudcovia ozývajú len vtedy, keď sa siaha na ich oprávnené výdobytky, tak verejnosť im to spočíta a má na to plné právo“. Okrem toho, 0,8 percenta sudcov je stíhaných za korupciu, čo podľa Hrubalu tiež nie je dobrý signál.
Ako predseda by sa preto snažil stretávať aj s novinármi. To sa podľa neho podceňovalo, a preto mohlo niekedy prichádzať k zlej interpretácii.
Hrubala prvý, ale rozhodne ministerka
Ak by ostalo pri hodnotení komisie a poradí, ktoré určila, bude to práve Hrubala, kto by mal svoje sľuby v praxi napĺňať. Lenže posledné slovo pri výbere predsedu súdu má ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Na druhé miesto určila komisia Buvalu a na tretie Trubana. Kolíková nemusí toto poradie rešpektovať.
Ministerka neprezrádza svojho favorita. „Sú tam silní kandidáti, z ktorých by som mohla vybrať,“ odpovedala neurčito. Na otázku, aké vlastnosti by mal spĺňať víťaz, povedala, že „pre každé vedenie súdu je dôležité, aby to bola osobnosť“. Predsedom by sa teda mal stať sudca, ktorý bude vzorom. Zároveň to musí byť človek, ktorý má aj organizačné schopnosti.
Kolíková nehovorí, ako rýchlo sa rozhodne o novom šéfovi špecializovaného súdu. Chce si počkať na zápisnicu z výberového konania. Ak nebude dostatočná, je pripravená pozvať si kandidátov ešte na osobný pohovor. Má na to právo.
Sľúbila však, že rozhodnutie padne do septembra. Post predsedu je neobsadený od 10. júna, keď sa Trubanovi skončilo funkčné obdobie. Dočasne ho vedie podpredseda Roman Púchovský.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Veronika Prušová































