Denník N

Moderátorka Melcerová vyhorela: Keď som nedokázala vyjsť z bytu, pochopila som, že potrebujem pomoc

Ľubica Melcerová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ľubica Melcerová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prekážalo mi, že vedenie športovej redakcie nedokázalo eliminovať politické tlaky a v Góloch, bodoch, sekundách sa objavil predseda parlamentu či ministerky, hovorí Ľubica Melcerová.

Bývalá športová redaktorka a moderátorka Ľubica Melcerová (29) po vyše deviatich rokoch odišla z RTVS. V rozhovore hovorí:

  • ako zistila, že trpí syndrómom vyhorenia;
  • v čom nesúhlasila s vedením RTVS a s vedením športovej redakcie;
  • ako vyhorenie prekonala a ako ju to zmenilo;
  • či musela byť so športovcami kamarátka.

Prečo ste zanechali prácu, ktorú ste vždy chceli robiť a bavila vás?

Dôvodov bolo viac a vzájomne súviseli. Najdôležitejším bolo, že som veľmi škaredo vyhorela a nesúhlasila som s krokmi vedenia športovej redakcie. V čase, keď som odtiaľ odchádzala, bolo v redakcii najtoxickejšie prostredie a najhoršia atmosféra za mojich deväť a pol roka v RTVS. Zároveň mi po príchode nového generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka prekážalo aj vedenie celej RTVS, pre ktoré odišli viacerí bývalí kolegovia zo spravodajstva.

Po odchode z RTVS ste na sociálnu sieť pridali fotografiu knihy Nevyhorení a napísali ste, že ste si v nej čítali o sebe. Aký to bol pocit?

Až filmový a veľmi zvláštny. Bola v nej jedna kapitola, ktorá presne vystihovala moje rozpoloženie – akoby ma niekto sledoval a videl mi do hlavy. Zároveň som však zistila, že v tom nie som sama, čo bolo veľmi fajn.

Ako ste vlastne zistili, že ste vyhoreli?

Trvalo to dlho, ale mala som šťastie, že moja sestra vyštudovala psychológiu. Postupne spozorovala, že to nie je iba o nejakej nespokojnosti alebo o tom, že ma práca prestala baviť. Naznačovala mi, že problém bude väčší, čo som si najskôr nepripúšťala. Na jar 2019 dal výpoveď Jano Žgravčák a jeho moderovanie lyžovania zo dňa na deň prischlo mne.

Dostala som sa k športu, ktorému som sa v televízii nikdy nevenovala a nikto ma nemohol v prípade potreby vystriedať. Odvtedy som fungovala spôsobom: lyžovanie, lyžovanie, hokej, lyžovanie, lyžovanie, hokej. Bola som veľmi unavená a práve v tom období som si kúpila knihu Nevyhorení. Pri jej čítaní som pochopila, že som vyhorela.

Ako sa u vás vyhorenie prejavovalo? 

Takmer na nič som nemala energiu, ani na úplne jednoduché činnosti ako napríklad vynesenie smetí. Bola som často veľmi smutná, niekedy som sa išla v práci vyplakať na toalety, aby to nevideli všetci v redakcii. Aj drobnosti ma vedeli extrémne rozrušiť. Na istý čas som tiež výrazne obmedzila kontakt s rodičmi aj kamarátmi. Nevedela som, čo s tým robiť a nechcela som, aby sa ma každý pýtal, čo mi je.

Čo bolo definitívnym zlomom, keď ste si povedali, že odchádzate z práce?

Nevidela som iné východisko, pretože vyhorený človek zažíva stavy, ktoré sa niekomu môžu zdať až smiešne – že napríklad nevstanete z postele. Na moment, keď som vedela, že už to ďalej nejde, si pamätám presne. Mala som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rozhovory

RTVS za Machaja

Šport a pohyb, Zdravie

Teraz najčítanejšie