Denník N

Advokátka z Lučenca: Vidiecki advokáti riešia všetko, nemôžu si dovoliť špecializáciu, ale vidia súvislosti

Advokátka Viktória Hellenbart o sebe hovorí, že je vidieckou advokátkou. Napriek tomu znel jej hlas silnejšie ako ostatné, keď sa sudca z Kočnerovej Threemy chcel stať advokátom.
Advokátka Viktória Hellenbart o sebe hovorí, že je vidieckou advokátkou. Napriek tomu znel jej hlas silnejšie ako ostatné, keď sa sudca z Kočnerovej Threemy chcel stať advokátom.

Viktória Hellenbart má advokátsku prax v Lučenci a odtiaľ sa ozvala proti zapísaniu sudcu z Kočnerovej Threemy Davida Lindtnera medzi advokátov. Okrem toho, prečo to urobila, v rozhovore hovorí aj o tom:

  • aký je rozdiel medzi „vidieckymi“ advokátmi a ich kolegami vo veľkomestách;
  • prečo starší advokáti radšej posielajú na súdy koncipientov a konfrontácii so sudcami sa vyhýbajú;
  • či dokáže advokát prehrať aj vyhratý spor;
  • komu vyhovuje, že sú disciplinárne konania s advokátmi neverejné.

Vo svojej blogovej vizitke píšete, že ste pôvodne chceli robiť všetko iné, len nie právo. Prečo ste pri ňom skončili? 

Ide o veľmi o osobnú záležitosť. Ako dieťa ma právo vôbec nezaujímalo. V puberte, keď sa človek rozhoduje, čo ďalej, som sa k nemu bližšie dostala a nebola som nadšená z toho, čo som videla. Po tejto skúsenosti som si povedala, že právo vyštudujem a budem ho robiť inak. Keď som však do tohto prostredia prenikala viac a viac, bola som znechutená. To znechutenie súviselo aj s režimom, ktorý sme tu v minulosti mali.

Za komunizmu sa krivilo všetko vrátane práva. Po Nežnej revolúcii sa to nezlepšilo? 

Súvisí to s vývojom celej spoločnosti, ktorá sa zmenila zo dňa na deň, ale ľudia roky žili v istej mentalite. Naučili sa prispôsobovať systému a problém je, že je deformovaný. Je to, ako keď vyrábate sadrové odliatky – ak máte zlú formu, odlievate ľudí s určitým deformovaným prístupom. Takto bola nastavená celá spoločnosť vrátane práva. Ľudia sa síce potešili zmene, nastoleniu slobody, návratu k ľudským právam, ale dodnes celkom nerozumejú, čo je to sloboda. Nemajú hrdosť a sebavedomie, aby bojovali za demokraciu, za ľudské práva a vyžadovali si pravdu. S tým sa stále boríme.

Prečo ste sa po škole rozhodli pre advokáciu?

Pretože je jediná nezávislá od štátu, ktorý má vždy tendenciu slúžiť politikom. Súdna moc je jednou zo zložiek moci. Odplašilo ma aj to, keď som sa dozvedela o politických procesoch na súdoch v 50. rokoch, v rámci ktorých sa vynášali aj tresty smrti za názory. Prokuratúra je priamo podriadená štátnej moci, takže ani o nej som neuvažovala. Ostala advokácia, čo je nádherné povolanie. Advokát stojí na strane obžalovaného, ale aj na strane poškodených. Jeho úloha je úplne špeciálna. Mal by byť úplne slobodný a nezávislý. Riadi sa len pokynmi svojho klienta, ale, samozrejme, koná v súlade so zákonom.

Spomenuli ste, že vás od súdnictva odstrašilo to, že na súdoch prebiehali politické procesy v 50. rokoch. Dnes však už sú na súdoch úplne iní ľudia. 

Áno, ale stále sú napojení na štátnu moc, ktorá má tendenciu vymknúť sa spod kontroly. Advokácia je tá skutočne nezávislá.

Hovoríte o sebe, že ste „vidieckou“ advokátkou. V čom sa líšite od advokátov z veľkých miest? 

Neviem to presne porovnať. Nikdy som nebola advokátkou vo väčšom meste, len v Lučenci. Nás advokátov v menších mestách vnímajú už ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie