Psychológ o šírení nezmyslov o COVID-19: Ľuďom na pravde stále záleží, ale sociálne siete odvádzajú ich pozornosť
Vedci skúmali, prečo sa na sociálnych sieťach šíri o novom koronavíruse toľko nezmyslov. Podľa psychologičky z SAV by sa nás sociálne siete pred šírením obsahu mohli pýtať, či to chceme naozaj spraviť. U časti používateľov by tak zabránili impulzívnemu šíreniu čohokoľvek, keďže by vytvorili priestor na overenie faktov.
„Nebojujeme len s epidémiou, ale aj s infodémiou. Fake news sa šíria rýchlejšie a ľahšie ako vírus a sú rovnako nebezpečné,“ povedal ešte vo februári o správach o novom koronavíruse riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Odvtedy sa na sociálnych sieťach šírili najrôznejšie nepravdivé správy o pôvode vírusu, očkovaní či rúškach. Epidémia vraj neexistuje, čísla nakazených a mŕtvych sa umelo nafukujú a COVID-19 je len ako chrípka.
Dodajme, že vedecká obec sa zhoduje, že vírus má prirodzený pôvod a vznikol mutáciou v prírode, očkovať sa bude až po tom, čo bude vakcína bezpečná a účinná, rúška nevedú k intoxikácii oxidom uhličitým ani k nedostatku kyslíka, COVID-19 je podľa najnovších odhadov 10- až 30-krát smrteľnejší ako chrípka a ochoreniu dosiaľ na celom svete podľahlo vyše 705-tisíc ľudí.
Čoraz viac sa objavujú názory, že nový koronavírus už nikdy nezmizne a na Zemi bude stále, takže si budeme musieť zvyknúť na to, že v budúcnosti z času na čas prepukne do epidémie.
V novom článku, ktorý pred pár týždňami vyšiel vo vlajkovej lodi psychologického výskumu Psychological Science, si vedci položili otázku, prečo sme sa v prípade nového koronavírusu ocitli uprostred „infodémie“, keď ľudia šíria jednu falošnú správu za druhou.
Ak sú ľudia opakovane vystavení fake news na Facebooku, po čase ich vnímajú ako viac pravdivé
Pravdivosť verzus ochota šíriť články
Prvý experiment prebiehal online v marci v Spojených štátoch a zapojili doň skoro 900 ľudí.
