Denník N

Bol prvou svetovou futbalovou hviezdou, ale zomrel ako chudobný alkoholik

Od finále prvých futbalových MS uplynulo deväťdesiat rokov.

Prezývali ho „Čierna perla“ a futbaloví historici ho herným štýlom prirovnávajú k Zinedinovi Zidanovi. Keď sa diskutuje o najlepších futbalistoch histórie, Uruguajčana Josého Leandreho Andradeho spomenie málokto.

Andrade bol pritom najväčšou hviezdou Uruguaja v medzivojnovom období a doviedol ho k víťazstvu na MS 1930 a olympijských hrách v rokoch 1924 a 1928, ktoré FIFA dodatočne uznala ako svetové šampionáty.

„Pred Pelém bol Andrade,“ konštatoval novinár britského denníka The Guardian Brian Oliver.

„Práve on sa výrazne pričinil o to, že v prvej tretine dvadsiateho storočia sa futbal dostal na mapu medzinárodného športu,“ povedal pre The Guardian literárny kritik Hans Ulrich Gumbrecht.

Uruguaj bol ako štát známy miešaním rás a futbalisti tmavej pleti neboli žiadnou výnimkou, na rozdiel od viacerých iných latinskoamerických krajín. Futbalisti Chile sa dokonca raz sťažovali, že černosi znamenajú pre Uruguaj neférovú výhodu.

„(Andrade) bol černoch, Juhoameričan a ešte aj chudobný. Bol prvým medzinárodným futbalovým idolom,“ napísal uruguajský spisovateľ Eduardo Galeano v knihe Soccer in Sun and Shadow (Futbal na slnku a v tieni).

Keď sa Andrade s Uruguajom dostal do finále amsterdamskej olympiády (1928) proti Argentíne, organizátori dostali štvrť milióna žiadostí o vstupenky. Štadión mal pritom kapacitu iba 28-tisíc miest.

Andradeho život sa však po období veľkej slávy rozsypal. Hovorilo sa, že bojoval s depresiou, nedostatkom peňazí a alkoholizmom. Do Montevidea ho prišiel hľadať nemecký novinár Fritz Hack, ktorý ho po týždni objavil v zanedbanej pivnici.

Hudobník a gigolo

„To, čo som videl, bolo strašné. V izbe takmer bez nábytku som našiel Andradeho ako totálneho alkoholika a slepého na jedno oko, čo bolo dôsledkom

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie