Rútime sa do minulosti
Situácia na všetkých kontinentoch má množstvo patologických príznakov, z ktorých najvýraznejším je útek od racionality.
Autor je spisovateľ
Náhoda mi priniesla na stôl v jednej chvíli dve krátke klasické práce, ktoré môžu človeku zmätenému atmosférou v spoločnosti pomôcť pochopiť hĺbku jej súčasného marazmu. A to aj napriek tomu, že Ľudské srdce Ericha Fromma a Mýtus a skutočnosť Mirceu Eliadeho po prvý raz vyšli v prvej polovici šesťdesiatych rokov.
Fromm rozoberá úlohu zla pri formovaní podstaty človeka, deštrukčné pohyby v spoločnosti a otázku voľby medzi dobrom a zlom či medzi minulosťou a pokrokom. Veľmi plasticky pritom vykresľuje základné znaky individuálneho a skupinového narcizmu, ktoré vedú k násiliu a deštrukcii. Netreba dodávať, že jeho opisy sa v extrémnych formách nápadne podobajú terajším najsilnejším mužom z Moskvy, Washingtonu či Londýna, ale aj hlavným postavám stredoeurópskeho politického panoptika, vrátane toho nášho.
Zaujímavou kapitolou Frommovej štúdie je téma rozporu medzi intelektuálnym a mentálne emocionálnym vývojom ľudstva. Pred zložitosťou nového sveta a z toho vyplývajúcim chaosom majú masy v čase hospodárskej krízy, keď strácajú svoje existenčné istoty, tendenciu utekať do minulosti, k nacionalizmu či archaickému náboženskému fanatizmu. Regresia ako útek od reality zbavuje úzkosti ľudí nepripravených na pokrok a nové riešenia.
Rovnakej téze sa venuje aj Eliade v závere svojej knihy venovanej mýtom moderného sveta. V archaických spoločnostiach je podstatným návrat k počiatkom, aby sa svet mohol vždy znova a znova obnovovať. Aj v modernom svete však pretrváva takéto mýtické správanie a volanie po návrate k pôvodným hodnotám sa objavuje naprieč storočiami až po dnešný slovenský parlament.
Slovensko nie je výnimka, aj
