Denník N

Psychiatrička Kaščáková: Stretla som sa aj s tým, že sa rodičia dlhé roky vôbec nerozprávali, len cez svoje dieťa

Natália Kaščáková. Foto - Boris Németh
Natália Kaščáková. Foto – Boris Németh

Psychiatrička Natália Kaščáková je súčasťou tímu, ktorý pod vedením profesora Jozefa Hašta skúma, ako sa psychická trauma získaná v detskom veku môže podpísať na našom zdraví a vzťahoch v dospelosti. Ako ukazujú výsledky, traumu v detstve zažilo 41 percent Slovákov. „Úzkosti a depresie sú veľmi často spojené práve so zlým zaobchádzaním v detstve,“ upozorňuje Natália Kaščáková.

V rozhovore sa dozviete,

  • aké slová môžu byť pre deti zraňujúce;
  • aký vplyv môže mať trauma z detstva na zdravie;
  • že chlapci sú citlivejší na emocionálne zanedbávanie;
  • ako traumatizácia z detstva môže súvisieť s migrénami;
  • ako sa dá pomocou vzťahov vyliečiť z psychickej traumy;
  • kedy je namieste prerušiť kontakt s rodičmi.

Ako sa môže psychická trauma z detstva podpísať na našom zdraví?

Do mojej ambulancie prichádzajú najmä ľudia s psychickými ťažkosťami – depresiou, úzkosťou, ale tiež s problémami vo vzťahoch. No často majú aj rôzne telesné ťažkosti, ktoré môžu mať psychosomatický podklad. V mnohých prípadoch zisťujem, že v detstve zažívali veľa nepriazne, často išlo o emočné týranie a emočné zanedbávanie. A to sa nám napokon potvrdilo aj vo výskume. U slovenských respondentov sa najčastejšie vyskytovali fyzické a emočné zanedbávanie v detstve a tiež psychické týranie. Potvrdila sa pritom aj súvislosť medzi chronickými telesnými ťažkosťami v dospelosti a traumou v detskom veku. U ľudí, ktorí v detstve zažili psychickú traumu, bolo viacnásobne zvýšené riziko výskytu obezity, cukrovky, rôznych kožných ochorení, astmy, ale tiež chronických bolestivých ochorení, ako napríklad migrény či bolestí nejasného pôvodu. Ako vieme, aj úzkosti a depresie sú veľmi často spojené práve so zlým zaobchádzaním v detstve.

Takže predsudok o tom, že každý psychológ a psychiater sa bude „hrabať“ v našom detstve, nie je ďaleko od pravdy, a príčiny našich ťažkostí treba skutočne hľadať v našom detstve?

Ak naozaj išlo o traumatizáciu v detstve, potom má rozhodne zmysel tieto zážitky spracovať. No predsudok, ktorý spomínate, možno vzniká aj preto, že mnohí psychoterapeuti sa orientujú hlavne na traumu, hľadajú, čo zlé sa človeku stalo, a málo to vyvažujú tým, aby posilňovali vlastné kompetencie človeka a jeho vnútorné zdroje.

Ako by to teda mali robiť?

Je dobré orientovať sa oboma smermi. Jednak posilňovať schopnosť človeka zvládať život, teda posilňovať jeho zdroje a kapacity, no zároveň popritom spracovávať jeho nepriaznivé zážitky z detstva. A k tomu všetkému je ešte špeciálne dôležité vnútorne sa prelaďovať do stavu pokoja a bezpečia.

Keď hovoríme o psychickej traume u detí, mnohí si pod tým automaticky predstavujú dôsledky fyzického alebo psychického týrania, ktoré sú doslova viditeľné. Vy však upozorňujete, že dieťa môže traumatizovať aj niečo, čo je pre okolie a často aj pre samotných rodičov nebadané.

Fyzické a psychické týranie môže byť pre okolie naozaj nápadnejšie – z domu sa môže ozývať krik, rodičia sa hádajú a okolie to vie. No môžu to byť aj menej nápadné, diskrétnejšie formy psychického týrania, ako napríklad znevažovanie, ponižovanie dieťaťa, slovné útoky, označovanie dieťaťa znevažujúcimi prívlastkami, ktoré znižujú jeho sebaúctu. Traumu môže dieťaťu spôsobiť aj to, keď má pocit, že rodičia nechceli, aby sa narodilo. Keď mu dávajú často najavo, že ich „otravuje“, alebo sa mu vyhrážajú, že ho dajú do detského domova alebo niekomu, kto pôjde okolo.

Ktoré slová, čo rodičia bežne používajú, môžu byť pre dieťa zvlášť zraňujúce?

Napríklad, ak dieťaťu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Človek, Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie