Pyrotechnik: Stačí trocha neporiadku v sklade s liadkom a stane sa to čo v Bejrúte

Výbuch v libanonskom Bejrúte sa podľa odborníka na výbušniny Jiřího Chládka podobá na explóziu chemickej továrne v nemeckom Oppau z roku 1921. Výbuch vtedy po sebe zanechal obrí kráter a zdevastoval celé mesto.

Podľa súdneho znalca by vzduch na mieste nehody nemal byť pre obyvateľov nebezpečný. „Tá masívna rana je oveľa horšia než nejaké následné výpary po tomto druhu výbuchu, dokonca je to horšie než nálet bombardéra,“ vraví Chládek v rozhovore pre český Deník N.

Čo vieme povedať o explózii v bejrútskom prístave?

Došlo k výbuchu vysoko výbušného materiálu. To je jedna vec. Avšak liadok alebo dusičnan amónny sám osebe vysoko výbušný nie je – používa sa ako hnojivo. Nie je považovaný za výbušninu, pokiaľ sa skladuje sám. Bežne je vo veľkom množstve v silách alebo skladoch. Normálne výbuch nehrozí.

Libanonský premiér však vyhlásil, že išlo skoro o tri tisícky ton dusičnanu amónneho…

Áno. Výbuch nehrozí len v prípade, keď liadok nie je zmiešaný s nejakým palivom. A tu sa dostávame k možnej príčine toho, čo sa stalo. Liadok môže byť použitý ako surovina na výrobu lacných trhavín, ktorým sa v našich podmienkach hovorí DAP – dusičnan amónny a palivo.

Palivom môže byť ropa, olej, nejaké narkotikum, sadza z uhlia a množstvo ďalších bežných vecí. Ak sa v takomto sklade stane, že je tam nižšia kultúra skladovania alebo v blízkosti miesta skladovania vypukne požiar, liadok sa začne prehrievať a roztápať. Stačia nejaké nečistoty, desatiny percenta a stáva sa výbušninou.

Môžeme teda z povahy toho výbuchu usúdiť, že išlo o výbuch liadku?

Je to veľmi pravdepodobný variant. Je jedno, čo sa tam vlastne chytilo – k požiaru tam došlo, a tak mohol vybuchnúť liadok. Bol tam veľký zdroj tepla a horel dlhý čas. A liadok sa nahrieval až do tej fázy, keď vybuchne.

Je teda pravdepodobná verzia, že došlo k požiaru pyrotechniky, a preto vybuchol sklad dusičnanu amónneho?

Je to reálne a pravdepodobné. Keď som videl tú masívnu nárazovú vlnu, hneď som si vravel, že to musia byť tisíce ton liadku, aby sa vytvorila taká rozpínajúca sa pologuľa stlačeného vzduchu. Presne toto je osud podobných havárií, ktoré sa vo svete dejú raz za niekoľko desiatok rokov.

Dá sa tento prípad prirovnať k nejakému výbuchu z minulosti?

Pred sto rokmi veľmi podobne vybuchla chemická továreň v nemeckom meste Oppau. Výbuch po sebe zanechal obrí kráter a zdevastované celé mesto. Keď už k takémuto výbuchu dôjde, sú to práve stovky alebo tisíce ton liadku, ako to bolo v Oppau. Vplyv na okolie je vždy veľmi masívny.

Čo za tým teda najčastejšie býva?

Môže za tým byť bežný neporiadok, zlé skladovanie, zhoda nešťastných náhod. Iste, môže v tom byť zlý úmysel. Trebárs niekto vedľa založí malý požiar, ten sa náhodou rozšíri a zasiahne skladisko liadku.

Vybuchol by liadok, keby bol na voľnom priestranstve?

V lepšom prípade by mohol búrlivo horieť. Keď je však skladovaný v sile alebo v nejakej betónovej hale, čo bol asi tento prípad, keď teplota nemôže unikať a kumuluje sa, potom dôjde k bodu zlomu a začne horieť. A tavenie prejde do výbuchu.

S čím sú výbuchy liadku najčastejšie spojené?

Stávajú sa buď v továrňach, vo výrobných skladoch, alebo na prekladiskách. A pretože sa to najčastejšie nakladá na veľké lode, veľké prekladiská spravidla bývajú pri prístavoch, s ktorými sú takéto veľké havárie spájané najčastejšie. Presne to teda sedí na model Bejrútu.

Je ovzdušie v okolí výbuchu nebezpečné?

Nič zásadné by tam nemalo byť. V úvodzovkách sú miestni ľudia v bezpečí. Tá masívna rana je oveľa horšia než nejaké následné výpary po tomto druhu výbuchu, dokonca je to horšie než nálet bombardéra.

Ako to myslíte?

Pri nálete spadne pár tonových bômb. Tu vybuchli skoro tri tisícky ton liadku, ten efekt je neporovnateľne väčší. Je to ako výbuch malej atómovej elektrárne.