Denník N

Žiadne pravidlá a vzorce, Hejného metóda učenia matematiky má deti baviť

Takto sa deti učia matematiku.. Foto N - Tomáš Benedikovič
Takto sa deti učia matematiku.. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak sa detí, ale aj dospelých opýtate, aký predmet v škole majú najmenej radi, väčšina povie matematiku. Zlý vzťah sa prejavuje aj na výsledkoch.

Červené body na stene chodby ma dovedú do miestnosti, ktorá veľmi nepripomína triedu. Nie sú tu lavice, ani veľká zelená či čierna tabuľa. Všade sú projekty, plagáty, pomôcky či hudobné nástroje, ktoré vyrábali deti.

Sme v škole Milované dieťa v Bratislave, ktorá je iná už na prvý pohľad: individuálny typ vzdelávania, deti – je ich spolu pätnásť – od nultého po štvrtý ročník sa učia spoločne. Túto školu, ktorá v skutočnosti nie je školou, vedie  Miroslava Kiripolská.

Najviac nás zaujíma spôsob výučby. Škola učí takzvanou Hejného metódou. Hoci ju založil Slovák, oveľa viac sa jej darí v Česku, kde ju aplikujú už aj v škôlkach. Milované dieťa je len jednou z niekoľkých desiatok slovenských škôl, kde používajú Hejného metódu – predovšetkým, ale nie len – na matematiku.

Deti majú objavovať

Hejného metóda je spôsob, ako učiť matematiku bez toho, aby sa deti museli naspamäť učiť pravidlá či vzorce. Keď sa napríklad päť- či šesťročné deti učia spočítavať, nedostanú na to papier, na ktorom by napísali 2 + 3 = 5, namiesto toho robia kroky. Na páse s vyznačenými hodnotami urobí jeden žiak najskôr tri a potom dva kroky. Druhý žiak vedľa neho potom počíta, koľko krokov musí urobiť, aby sa dostal na jeho úroveň. Naráta päť.

Matematika profesora Milana Hejného je založená na tom, že dieťa má objavovať a hľadať riešenia úloh. Učiteľ túto prácu necháva na žiaka, neradí mu, nevysvetľuje postup. Ukáže deťom úlohu, ktorú majú vyriešiť, či už spoločne, alebo samy. Riešenia potom prezentujú a rozprávajú sa o nich.

„V škole je to zväčša o motivácii. Ideálne je, ak je táto motivácia vnútorná, teda žiak má sám od seba chuť sa vzdelávať. Aplikáciou Hejného metódy sa práve toto deje. Rôzne prostredia, do ktorých je matematika zasadená, poskytujú žiakom bezpečný priestor, v ktorom matematiku zažívajú, diskutujú o nej, objavujú ju a v podstate si ju konštruujú, tvoria sami,“ hovorí Mária Grafová, ktorá sa metóde venuje štvrtý rok, pôsobí v neziskovke Indícia a aj v Nových školských odboroch.

Hejného metóda:

  • Vytvoril ju Vít Hejný, pokračuje v nej a zavádza ju do praxe jeho syn Milan Hejný.
  • Rozbiehali ju v 70. rokoch.
  • Deti učí zážitkovo, výsledky objavujú samy.
  • Záujem o túto metódu mali v Taliansku, Grécku, vo Fínsku, Švédsku, v Poľsku (kde sú pilotné verzie učebníc) aj v Kanade.
  • Momentálne sa pripravuje druhé vydanie učebníc.
  • Na Slovensku je niečo vyše desať škôl, ktoré učia touto metódou, v Česku je to niekoľko stoviek.
  • Na Hejného metódu pripravujú aj niektoré pedagogické fakulty, a to na Karlovej univerzite v Prahe a Ostravskej univerzite v Ostrave.
  • Metóda vychádza zo 40 rokov experimentov a pozná 20 didaktických prostredí.

Mať rád matematiku

Grafová verí, že ich prístup k učeniu matematiky môže zmeniť vzťah detí k nej. Vysvetľuje to na príklade rovníc, z ktorých majú deti zvyčajne obavy. V ich škole už druháci riešia úlohy vedúce k pochopeniu rovníc. Napríklad: dve myši majú takú silu ako jedna hus, ale hus je slabšia ako mačka. Deti sa pri riešení úloh so zvieratkami učia dávať na správne miesta znamienka plus, mínus či väčšie, menšie. Keď sa potom zvieratá vymenia za symboly a čísla, a vzniknú rovnice, ako ich poznáme, deti už vedia čo s nimi.

Podobne je to so zlomkami – tiež využívajú to, čo už deti poznajú a čo im je blízke, každý predsa vie, čo je polovica jablka alebo štvrť torty, a na tom stavajú úlohy.

Foto - Miroslava Kiripolská
Foto – Miroslava Kiripolská

Populárny je príklad s autobusovými zastávkami, v ktorom na prvej vystúpilo 8 a nastúpilo 5 cestujúcich, na druhej zastávke nevystúpil nikto a pristúpilo šesť cestujúcich a deti majú zistiť, koľko ľudí je v autobuse. „Deti si zapisujú výsledky, potom si ich porovnávajú a odôvodňujú, ako na ne prišli.

Žiaci sa na hodine veľa hýbu, prekračujú geometrické tvary, rátajú počet kociek vo vežiach, ktoré postavili. Matematické úlohy sú pre nich úlohy spojené s reálnymi vecami, ktoré ich obklopujú,“ hovorí Saskia Repčíkova z Asociácie súkromných škôl. Do učenia sú tak zapojené všetky zmysly. Dieťa si podľa nej pri násobení oveľa lepšie osvojí spôsob, akým vypočítať počet kociek, cez veže, ktoré stavia, než mechanickým opakovaním malej a veľkej násobilky. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie