Denník N

Európska pomoc vlastným populistom

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Zdá sa, že v hierarchii európskych problémov bolo porušovanie vlády práva zatienené pandémiou, následným ekonomickým prepadom a postupujúcou klimatickou krízou.

Autor je poľský politológ

Ako sa dalo očakávať, Európsky parlament sa pustil do rozpočtu a záchranného balíka, ktorý nedávno schválili lídri členských štátov EÚ. Cenovka so sumou 1,8 bilióna eur, a aj navrhované škrty v rozvojových fondoch vrátane financovania vedy a výskumu sa, ako sa dalo predpokladať, stretli s odporom. Ale témou, ktorá sa stretáva s najväčším rozruchom, sa stal návrh, aby bolo financovanie zo strany EÚ podmienené rešpektom k vláde práva.

Argumentujúc za takúto podmienku, Dacian Cioloş, líder centristickej skupiny Renew Europe, v Európskom parlamente vyhlásil, že „to nie je namierené proti Maďarsku ani proti Poľsku, ani proti žiadnemu inému členskému štátu“. Ide skôr o to „zaistiť, aby európske peniaze už viac nefinancovali vlády, ktoré sa na dennej báze obracajú chrbtom k našim základným hodnotám“.

Bol to vôbec kompromis?

Ale nie je tajomstvom, že tak v Maďarsku, ako aj v Poľsku sa úniové fondy systematicky používajú na financovanie politickej a súkromnej korupcie a na podporu politicky spriaznených ľudí. Najčerstvejším prípadom je prevzatie posledného veľkého maďarského nezávislého média Index.hu, ktoré čítali milióny Maďarov. Navyše vlády vedené stranami Fidesz a Právo a spravodlivosť patria k tým posledným, ktoré prejavujú solidaritu, keď príde na prijímanie utečencov či podporu európskeho Green Dealu. Napríklad Poľsko je jediným členom Európskej únie, ktorý odmietol prijať cieľ „uhlíkovej neutrality“ do roku 2050. No namiesto toho, aby sa Európska rada sústredila na tieto faktory, opäť hľadala kompromis a Európskej komisii dala za úlohu vytvoriť mechanizmus finančných sankcií, ktoré by mali byť reakciou na porušenie vlády práva. Čokoľvek Komisia vymyslí, bude predmetom hlasovania kvalifikovanej väčšiny.

Kompromis Európskej rady sa nikde nestretol s väčším nadšením než v samotnom Maďarsku a Poľsku, ktorých vlády sa vyhli veľkému problému.

V skutočnosti je náročné opísať dohodu ako kompromis, pretože každá strana deklaruje, že súhlasila s niečím iným.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie