Antikomunisti nie sú za každých okolnosti vlastníkmi historickej pravdy a spravodlivosti
Autor je historik, Filozofická fakulta UK
V susednej Českej republike sa rozhorel spor o výklad komunistickej minulosti. Dekan filozofickej fakulty Michal Pullmann a historička Muriel Blaive si dovolili spochybniť antikomunizmus, zdanlivo nedotknuteľnú axiómu ponovembrových elít, na ktorej vraj spočíva legitimita nových režimov hlásiacich sa – prinajmenšom formálne – k liberálnej demokracii.
Denník Echo24 následne rozpútal proti Pullmannovi a Blaive kampaň, ktorá nielen vo facebookových diskusiách čerí mútne vody odkazmi na nečeskosť týchto „salónnych ľavičiarov“ – Pullmann pochádza zo slovensky hovoriacej rodiny, Blaive je pôvodom Francúzka.
Témou nasledujúcich úvah nie je otázka protiprávnosti komunistického režimu, o ktorej nemali pochybnosti ani ľavicovo orientovaní signatári Charty 77, dokazujúci normalizačnému režimu porušovanie vlastných medzinárodných záväzkov.
Posvietiť si chcem skôr na podmieňovanie donedávna dominantného antikomunizmu hodnotami liberálnej demokracie, na ktoré sa odvoláva editor denníka Forum24 Pavel Šafr, aby následne dal priestor emóciami kypiacej polemike konzervatívneho revolucionára Jiřího X. Doležala – niekdajšieho propagátora užívania marihuany, ktorý nevie odpustiť svojej matke marxizmus, volí ODS, pohŕda migrantmi a zároveň sa obetuje za Gretu Thurnbergovú.
Nejdem sa tu zaoberať spomínanou polemikou, kde Doležal projektuje svoju frustráciu na zaostalý slovenský východ, ktorý z komunistického režimu vraj ako jediný profitoval – človek si nevdojak spomenie na jeho menovca Bohumila, ktorý pri rozpade federácie fantazíroval o Slovákoch ako o spotených a slaninou zamastených pasažieroch „vlečňáku“, brzdiaceho český rozjazd na západné diaľnice.
Jiří X. Doležal svojrázne (možno podvedome) prevracia slovenské nacionalistické obvinenia, podľa ktorých bol komunizmus českým vynálezom, pretože na Slovensku vo voľbách v roku 1946 komunisti nevyhrali. Vyhrali demokrati, hoci len s tichou podporou ľudáckych pohrobkov. A práve na ich príklade sa dá názorne ukázať, že európsky antikomunizmus nie je plodom liberálnej demokracie.
Vatikán a strašiak boľševizmu
Boľševický prevrat v Rusku predznamenal
