Tatry majú byť plné

Je to zhruba takto: tlačíte sa v dave ľudí na vrchole nejakého kopca, ale to až po tom, ako ste si v dave a zápche ľudí vyšliapali hore, ale to tiež až po tom, ako ste si v dave ľudí vystáli rad na lístok na lanovku. Ale to až po tom, ako ste v zápche áut prišli na zapchaté parkovisko. A tak to nemá byť.

Turisti sa sťažujú, že je veľa turistov, a myslia tým to, že oni – turisti – tu byť môžu. Chyba je v tých ostatných – turistoch. Sťažujú sa domáci, hoci po korone zase nie až tak, ale v každom prípade platí, že turistov je veľa a síce nám to aj dosť vylepšujú, zároveň nám to aj dosť kazia.

Je to ako v tom príbehu o cedníku: cedíš – voda tečie. Zapcháš diery – necedí.

Viem, o čom hovorím. Som zo Sibíra, to je plus-mínus električková zastávka a sídlisko a benzínová pumpa. Sibír je súčasťou Nového Smokovca a Nový Smokovec od Starého neodlíšite, teda ak neviete alebo si nevšimnete tabuľu. Plynulá zástavba, Sibír je na konci. Potom chvíľu nič, potom Tatranské Zruby.

Naozaj viem, o čom hovorím. Keď ma rodičia vezú do Popradu na vlak do Bratislavy, musíme cez Starý Smokovec prejsť autom. A cez Starý Smokovec vedie presne jedna cesta. Pár stoviek metrov trvá v lete a cez Vianoce aj tridsať minút. Lenže na vlak do Popradu sa dostať treba.

No a tak sa pomaly posúvame, auto za autom, v oboch smeroch. Občas pár minút stojíme, potom naskočí červená, lebo ide električka, a zasekne sa to ešte viac. Predbehnúť sa nedá, vystúpiť tiež nie. Dá sa ísť opačným smerom, cez Tatranskú Polianku a Svit, ale to je zase ako z toho skautského príslovia – pôjdeme skratkou; je to síce ďalej, ale horšia cesta. A trvá to dlhšie. A tak sedím v aute, trochu nadávam, ale inak rozumiem.

Na mieste je, samozrejme, diskusia o tom, či neurobiť záchytné parkoviská niekde tam dole (som za!), ale to nevyrieši rady pred pokladňami, zápchy na chodníkoch a tlačenice na vrcholoch. Skutočným problémom je celkom jednoduchý počet. Malo by vás byť menej.

Na mieste je preto v prvom rade diskusia o tom, či Tatry majú byť lunapark alebo len národný park s turistami, alebo národný park bez turistov. A lidi pak nebudou mít co žrát a pôjdu tiež.

Táto diskusia je na mieste, ale neprebieha a nám takéto diskusie – aký je zmysel niečoho a čomu to má slúžiť – navyše ani veľmi nejdú. Väčšinou v nich, tak ako v Tatrách, víťazí právo silnejšieho. Takáto diskusia navyše nie je ani pointou tohto článku. Je tak, ako je, hráme s tým, čo máme.

Korona ukázala, že Slovensko je takpovediac malé. Ak sa na ňom všetci rozhodneme dovolenkovať, je nás tu predsa len trochu veľa. Všetci navyše dovolenkujú naraz. Je akosi tesno.

Samozrejme, existujú aj iné čarokrásy, ale nie každý si dokáže vychutnať jelšavskú magnezitku a považovať to za dovolenku (ja áno). Tatry – a niekoľko ďalších destinácií – sú prirodzenou voľbou. A tak boli, sú a budú plné, a pokiaľ pretrvá nastavenie, že sú tu v prvom rade pre nás, tak aj plné majú byť. Nejde o to, či s tým súhlasím alebo nesúhlasím – konštatujem, že to tak je.

Ak vám to ako turistovi v Tatrách prekáža, nebuďte turista v Tatrách. Nie v lete – aj tak sú najkrajšie na jar a na jeseň. Ak vám to vadí ako obyvateľovi, vydržte – prídu dni, týždne ba celé mesiace, keď nikde nebude nikoho. A vtedy budete môcť nadávať, že nikde nikoho niet. Alebo príde druhá vlna, nikto nebude nikde a… zase bude dobre?