Denník N

Priateľstvo alebo Filatelistika pre pokročilých

Vydavateľ Peter Chalupa oslovil desiatky ľudí z celého bývalého Československa, aby napísali krátky príspevok na zadanú tému. Vznikla tak výpravná kniha, v ktorej sa stretli nielen rôznorodé osobnosti, ale aj najrôznejšie literárne žánre, ovíjajúce sa okolo krásnej ústrednej myšlienky – okolo priateľstva.

Je Veľká kniha rozprávok, Veľká kniha živočíchov, Veľká kniha krížoviek, rybolovu, mačiek i masáží. Ďalej je tu Veľká kniha Barta Simpsona, Veľká kniha rétoriky, hádaniek, urinoterapie, dokonca Veľká kniha o penise, sexe, čúraní, zadkoch či prsiach. Veľkých kníh je množstvo. Pomaly cez ne nedovidieť na tie malé. Pred nami je však iná VEĽKÁ kniha, no práve jej tento prívlastok chýba. Dostatočne ho však vynahradzuje jej skutočná veľ­kosť; fyzická, ale i metafyzická.

Vo vydavateľstve Petrus vyšla na začiatku leta 2020 výpravná antológia o priateľstve, a keďže je to kniha federálna, československá, jej presný názov znie Kniha o priateľstve aneb přátelství.

Čo je teda to priateľstvo? Pre niekoho konkrétna ľudská tvár. Pre iného len veľmi nekonkrétny, no o to silnejší pocit.

Ako vznikla táto kniha?

Je to situácia takpovediac archetypálna, typicky kaviarenská. Zo šomrania na všeobecne nie veľmi prajnú situáciu (najmä politickú, ale povedzme, že časom nutne príde rad aj na počasie) vznikne dobrý nápad (úplne apolitický, s počasím súvisiaci azda len okrajovo, ak vôbec). Pri knižkách to tak naozaj ešte stále chodí. Zo zdanlivého ničnerobenia vzniká niečo dobré, niečo vzácne, niečo výnimočné. (Túto situáciu veľmi dobre opísal Peter Michalovič v antológii Očistec, ktorý na stav plodnej nečinnosti použil nádherný termín – práceplachosť.)

Niečo podobné sa odohralo aj pri jednom kaviarenskom stretnutí, keď sa za stolíkom zišli vydavateľ Peter Chalupa a básnik Tomáš Janovic (a, samozrejme, aj ich nerozlučný priateľ Jajkele). Po úvodnom šomraní tentoraz nenasledovala skepsa, ale dobrý nápad a rozhodnutie – urobme knižku o priateľstve, dajme priestor úvahám, vyznaniam a príbehom, ktoré spojí táto jedna téma. (V tiráži sú Chalupa s Janovicom uvedení pri céčku v krúžku v riadku so slovom „idea“, nazvime ich teda spoluidealistami…)

Keď sa zbežne pozrieme na obsah tejto knihy, uvidíme v nej mená z najrozličnejších odvetví – od kultúry, cez vedu až po šport. A je ich v Knihe o priateľstve napokon sedemdesiatsedem vrátane vydavateľa Petra Chalupu.

O tom, aký motor poháňal tento projekt, svedčí aj formulácia na mieste, kde obvykle bývajú informácie o pridelených grantoch: „Táto kniha vychádza bez podpory štátnych či súkromných inštitúcií alebo fondov a všetci jej autori poskytli svoje príspevky na tému PRIATEĽSTVO bez nároku na honorár.“

Priateľstvo ako sociálna sieť

Hovorí sa, že dobrá filmová hudba je taká, ktorú počas sledovania filmu nevnímame, to znamená, že nás nevyrušuje. Niečo podobné možno platí aj o priateľstve. Dobré je také, ktoré nemusíme definovať, ktoré nemusíme nijako vysvetľovať, ktoré obstojí aj bez argumentov. Stačí pocit. Alebo vedomie. (To, čo sme zažili v strmých zrázoch nad Liptovskými Matiašovcami pri spoločnom hľadaní jaskyne Dúpnica nepotrebuje obhajobu. A ťažko to všetko zároveň dostať do bežne dostupných slov – všetky sú zrazu akési prislabé, fádne…)

Priateľstvo je koktail rôznorodých, niekedy aj protichodných javov či pocitov. Raz je o porozumení. Inokedy zas o odpustení. A veľmi často je o schopnosti pretvoriť všednosť na niečo výnimočné.

Sedemdesiatsedem autorov znamená sedemdesiatsedem rôznych pohľadov na tému priateľstva. Ak by sme ich chceli všetkých vymenovať, minuli by sme celý priestor vyhradený tomuto textu – niekoľko mien z tejto mohutnej množiny teda vyberieme len čisto náhodne.

Pri pohľade na túto knihu z výšky môžeme vidieť, že priateľstvo nemá len rozmer vzťahu medzi dvoma osobami, ale že tieto vzťahy sa prelínajú, že vznikajú ohnivká ako v reťazi, že z týchto väzieb sa napokon spriada akási sociálna sieť, v ktorej takmer všetko so všetkým súvisí (a zrejme nie je náhodou, že spojivom mnohých týchto väzieb je práve spoluidealista knihy Tomáš Janovic).

O „priateľstve na lane“ počas lezenia po horách píše fotograf Pavol Breier. A pridáva nám tak aj ďalší druh priateľskej väzby: „Vďaka svojim cestám po horských oblastiach som si uvedomil, že ľudí žijúcich v ťažkých a extrémnych horských podmienkach naučili skúsenosti mnohých generácií prostej pravde: bez priateľstva v týchto podmienkach nikto neprežije.“ Ani v bežných podmienkach, dodajme.

Spomienky na druhú

Táto knižka je aj o spomínaní na nebohých. Lebo aj také je priateľstvo. Zrazu len ktosi zmizne. A prázdne miesta po priateľoch sa nedajú zaplniť ničím. Úvod Knihy o priateľstve patrí Tomášovi Janovicovi, ktorý si spomína na svojich blízkych priateľov, toho času už neprítomných v našom pozemskom časopriestore. Ataman Vlado Bednár, spisovateľ a iniciátor spoločenského života i potuliek po menších aj väčších horách, Július Satinský, po ktorého smrti navždy zhasol jeden neón na vývesnom štíte nerozlučnej dvojice L+S, nezabudnuteľný Kornel Földvári či výtvarník Dušan Polakovič.

Každý z nich by určite rád prispel do tejto antológie, a tak to Tomáš Janovic urobil za nich. A potom sú tu ďalší, ktorí svoje texty vydavateľovi ešte stihli odovzdať: Peter Krištúfek, Pavel Vilikovský, Jiří Stránský, Jiří Pecha, Dušan Mitana, Jozef Jankovič či Marián Geišberg. Všetci menovaní tu naďalej žijú, a to najmä preto, že aj po smrti sú stále niečími priateľmi.
Pre Dušana Dušeka slovo priateľstvo stelesňuje najmä kolektív, ktorý osciloval okolo legendárneho literárneho časopisu Mladá tvorba. Aj tá je už, bohužiaľ, nebohá – zabili ju husákovskí normalizátori na začiatku sedemdesiatych rokov. Žije však jej duch, a to najmä vo vzťahoch vtedajších mladých autorov, dnes už o čosi starších. Z textu Dušana Dušeka je zrejmé, že to, čo sa dialo okolo Mladej tvorby, neformovalo len priateľstvá, ale celú jednu mimoriadne silnú generáciu slovenskej literatúry.

„Prvú a zásadnú radu, čo sa týka písania, mi dal Peter Hrivnák, genius domus časopisu Mladá tvorba, jeden z jej šéfredaktorov, vrtký a svižný človek, sršiaci nápadmi, ktoré viedli k ďalším a ďalším stretnutiam, napĺňajúcim našu stálu potrebu – byť spolu. Na hrade Devín. V záhrade nad železničnou stanicou: na pamätnej gardenparty. Pod korunami jedlých gaštanov v Limbachu. Tá rada bola jednoduchá: čítať.“

Ako čítať túto knihu?

Možnože je namieste aj otázka, ako sa takáto kniha vôbec číta. A ponúka sa hneď niekoľko spôsobov. Čítať ju a listovať si v nej môžeme stranu po strane, tak ako v starom albume s poštovými známkami. Vtedy azda najviac vynikne jej pestrosť i rôznorodosť textov.

Druhý spôsob by sme mohli nazvať výberový. A opäť si môžeme zobrať na pomoc svoj filatelistický album, no tentoraz nastáva situácia, keď sa opakovane vraciame stále k tej istej strane, k tej istej vzácnej známke a dlho na ňu hľadíme (až obava, že pod naším pohľadom vybledne, nás donúti prevrátiť list).

Podobne sa môžeme kedykoľvek vracať k svojim obľúbeným autorom či textom. A napokon – listovať si v nej môžeme aj celkom bezhlavo i bez záväzkov a všetko nechať na náhodu.

Takto narazíme na báseň Ján Buzássyho venovanú Petrovi Chalupovi a priateľom, na poviedku Mariána Geišberga napísanú z pohľadu najväčšieho priateľa človeka tesne pred smrtiacou injekciou, alebo na krátky a presný text režiséra Jiřího Menzela, ktorý uvažuje o význame slova priateľstvo cez celkom inú optiku: „Asi mi nebudou rozumět ti šťastní, kteří se narodili před 30 lety a později. Ale já si dobře pamatuju, jaké je to slovo přátelství snadno zneužitelné. (…) Když mi někdo řekne soudruhu, vím, že si nejspíš dělaj srandu… nebo je pitomý. Osloví-li mne slovem příteli – myslí to ironicky. V horším případě je mi podezřelý.“

Federálna Kniha o priateľstve aneb přátelství je krásny počin navonok i vo vnútri. S jednou malou chybou, na ktorú s akýmsi ospravedlnením upozorňuje aj vydavateľ vo svojom predslove. Tou chybou je akútny nedostatok žien. Ako autorka tu nie je zastúpená žiadna, hoci ťažko uveriť, že by sa fenomén priateľstva ženám vyhýbal. Škoda. Knihe tak určite chýba (ne)jeden zaujímavý rozmer.

No možno sú to len vydavateľove pootvorené dvierka a zároveň námet na ďalšiu podobnú knihu?

Knihy

Kultúra