Nový koronavírus tu bude dlho, možno navždy

Pandémia sa neskončila, pandémia trvá.

Dosiaľ sa novým koronavírusom vo svete nakazilo skoro 20 miliónov ľudí a ochoreniu COVID-19 podľahlo viac ako 718-tisíc z nich.

Aj tieto údaje – akokoľvek vysoké – však môžu byť značne podhodnotené.

Ako sa uvádza v júlovom pre-printe (nerecenzovaná štúdia) odborníkov z MIT, počet nakazených novým koronavírusom môže byť takmer 10-násobný v porovnaní s oficiálnymi štatistikami, keďže veľa ľudí nemá príznaky alebo sa nedalo testovať.

Podľa oficiálnych údajov z júla podľahlo v 86 sledovaných krajinách ochoreniu COVID-19 475-tisíc ľudí, no vedci z MIT spočítali, že to v skutočnosti bolo až 700-tisíc ľudí, čo je o zhruba 50 percent viac.

Pandémia stále prebieha

V marci 2021 bude podľa ich modelu v 86 krajinách, z ktorých mali dáta, takmer 300 miliónov infikovaných a dva milióny úmrtí na COVID-19.

„Pandémia stále prebieha. Správu, že ‚vírus tu s nami zostane nadlho‘, treba vnímať aj tak, že napriek uvoľňovacím opatreniam po celom svete počty nakazených neustále stúpajú a každý týždeň je nový rekord v počte nakazených,“ hovorí pre Denník N genetik a molekulárny biológ Tomáš Szemes, no dodáva, že vďaka kolektívnej imunite bude pod kontrolou, hoci ju budú sprevádzať občasné lokálne prepuknutia choroby.

Szemes pôsobí ako vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave.

S vírusom po zvyšok našich životov

Aj keď sa pandémia skôr či neskôr skončí, samotný vírus len tak nezmizne. Tejto téme sa venoval magazín Atlantic a dotkol sa jej v obsiahlom článku aj časopis Nature.

Atlantic uvádza, že vírus nikdy nezmizne, lebo je príliš rozšírený a veľmi ľahko sa prenáša. „Pravdepodobne budeme žiť s vírusom po zvyšok našich životov,“ konštatuje Atlantic.

Uvedený scenár považuje za „vysoko pravdepodobný“ aj Szemes. „Nový koronavírus sa rozšíril prakticky všade a je veľmi ťažké ho úplne zničiť, a to aj v prípade, že bude dostupná vakcína.“

Vakcíny dnes existujú na viac ako tucet rôznych ľudských vírusov, no eradikovať (vyhubiť) sa podarilo len pravé kiahne. „Vakcináciu poznáme od roku 1796, keď Edward Jenner použil vírus kravských kiahní na navodenie imunity proti pravým kiahňam. No posledný známy prípad nákazy pravými kiahňami je až z roku 1978,“ čiže po skoro 200 rokoch, hovorí Szemes.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila, že vírus pravých kiahní vyhubila v roku 1980 po viac ako 15 rokoch masívnej svetovej očkovacej kampane. „Je to jediný vírus, ktorý sa nám podarilo vyhubiť,“ povedal Szemes a dodal, že k úspechu prispelo aj to, že išlo o DNA vírus, ktorý bol geneticky značne stabilný.

Vírus môže prežívať v živočíchoch

Aj keby sa nový koronavírus podarilo eliminovať z ľudskej populácie, stále môže prežívať vo zvieratách a z nich na človeka preskočiť.

Pôvod nového koronavírusu (SARS-CoV-2) stále nie je známy, ale predpokladá sa, že vznikol v netopieroch a cez ďalšieho hostiteľa – ktorý môže fungovať ako zdroj vírusu – preskočil na človeka.

Aj vírus eboly pochádza pravdepodobne z netopierov. Aj keď prenos eboly z človeka na človeka skončil v západnej Afrike po troch rokoch v roku 2016, vírus naďalej niekde prežíval a len „čakal“ na vhodného hostiteľa. A skutočne, v roku 2018 prepukla ďalšia epidémia eboly, tentoraz v Konžskej demokratickej republike.

Ebolu možno zvládnuť izoláciou nakazených, vyhľadávaním kontaktov či novou vakcínou, no väčšina vedcov sa zhoduje, že vírus sa vyskytuje v toľkých živočíchoch, že hrozí, že sa z času na čas objaví aj v ľudskej populácii a prepukne do epidémie.

Porovnanie so SARS

Nový koronavírus (SARS-CoV-2) je formou staršieho koronavírusu SARS-CoV z rokov 2002 až 2004. Ochorením SARS sa v uvedenom období nakazilo viac ako 8-tisíc ľudí, z nich skoro 800 zomrelo.

V roku 2004 sa koronavírus SARS-CoV podarilo medzi ľuďmi vyhubiť, no tento scenár sa pri novom koronavíruse nemusí zopakovať. Jeho nevýhodou je, že sa šíri oveľa rýchlejšie a v mnohých prípadoch ho šíria aj ľudia, ktorí nemajú žiadne príznaky alebo len veľmi mierne.

„Je veľmi nepravdepodobné, že (v prípade nového koronavírusu – pozn. red.) dokážeme vyhlásiť podobné víťazstvo ako pri SARS,“ cituje Atlantic epidemiológa Stephena Morsa z Kolumbijskej univerzity.

Molekulárny biológ Szemes si myslí, že starší koronavírus SARS-CoV sa podarilo vyhubiť po dvoch rokoch len vďaka tomu, že „lokálne prepuknutia sa karanténou nakazených dostali rýchlo pod kontrolu, takže vírus sa masívne nerozšíril“. Podľa vedca z UK sme však v prípade nového koronavírusu v inej situácii, hlavne z týchto dôvodov:

• infekční sú aj asymptomatickí ľudia;
• výskum naznačuje, že získaná imunita nevydrží dlhšie ako pol roka;
• aj keď bude dostupná vakcína, sotva dosiahneme zaočkovanie všetkých ľudí naraz a pravidelné polročné preočkovávanie;
• súčasný životný štýl (cestovanie) významne napomáha rýchlemu šíreniu nového koronavírusu;
• nový koronavírus je RNA vírusom, a hoci má stabilný genóm, už sa objavili viaceré mierne geneticky odlišné fylogenetické vetvy, čo môže mať z dlhodobého hľadiska vplyv na účinnosť vakcín.

Na druhej strane situácia nie je vôbec beznádejná, lebo podozrivých na nový koronavírus dokážeme rýchlo a účinne testovať, takže vieme podchytávať lokálne ohniská. „Testy na protilátky sa výrazne zlepšili a môžu nám pomôcť pri identifikácii imúnnych ľudí. Vieme relatívne lacno a rýchlo analyzovať kompletné genómy vírusu,“ dodáva ešte Szemes, prečo nie je situácia s novým koronavírusom úplne čierna.

Imunita a premorenosť

Ako bude vyzerať budúcnosť s ochorením COVID-19?

To bude závisieť od toho, ako dlho budeme voči novému koronavírusu imúnni. Ak by sa v tomto ohľade ochorenie podobalo na SARS, vysokú hladinu protilátok v tele by sme mohli mať päť mesiacov, nižšiu dva až tri roky.

„V každom prípade, protilátky nie sú jediným spôsobom imunitnej ochrany. Aj pamäťové B- a T-bunky môžu brániť telo pred ďalšími stretnutiami s vírusom, no o ich úlohe sa vie len veľmi málo,“ uvádza Megan Scudellariová v článku pre Nature. Ide však len o dohady a realita obranyschopnosti organizmu voči novému koronavírusu môže byť iná.

Imunita vzniká po očkovaní alebo sa vytvorí prirodzene po tom, čo sa organizmus stretne s vírusom.

V štúdii, ktorá vyšla v júni v Nature, odhadol početný tím viac ako 20 vedcov a vedkýň, že v 11 európskych krajinách bola do 4. mája premorenosť populácie novým koronavírusom na úrovni 3 až 4 percent. V Spojených štátoch to v závislosti od lokality bolo 1 percento až 6,9 percenta.

To je stále veľmi málo, keďže sa odhaduje, že kolektívna imunita na nový koronavírus sa vytvorí, až keď sa nakazí alebo zaočkuje až do 80 percent populácie. „O kolektívnej imunite (z angl. herd immunity) sa začalo hovoriť, keď sa Spojené kráľovstvo a Švédsko v čase nástupu prvej vlny epidémie prihlásili k hypotéze takzvanej premorenosti, teda že epidémiu zničíme, ak chorobu prekoná viac ako 60 percent populácie. Niekedy sa to číslo uvádza vyššie, niekedy nižšie,“ vysvetľuje pre Denník N imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

V prípade veľmi nákazlivých ochorení, ako sú napríklad osýpky, je taký limit vyšší, no pri menej nákazlivých ochoreniach, napríklad chrípke, je nižší. „Počet imúnnych ľudí nad tento limit by mal zaistiť stav kolektívnej imunity pre toto špecifické ochorenie. Pre COVID-19 však tieto údaje zatiaľ nepoznáme a je veľmi ťažké odhadovať limitné číslo premorenosti, keďže sme v prvom roku epidémie tohto koronavírusu. Vychádzať z údajov o iných ľudských koronavírusoch je nesprávne,“ dodal imunológ Leksa.

Suchý zimný vzduch a interiéry

Očakáva sa, že v zime sa prenos vírusu opäť zvýši.

Mnohé respiračné vírusy počas roka prirodzene kolíšu a napríklad epidémia chrípky na Slovensku obyčajne vrcholí na prelome januára a februára, čiže v zimnom období.

„Očakávam, že počet nakazených SARS-CoV-2 rovnako ako dosahy ochorenia budú v zime horšie,“ cituje Nature Akiko Iwasakiovú, imunobioligičku z Yalovej univerzity.

Existujú isté dôkazy, že suchý zimný vzduch zvyšuje stabilitu vírusov, navyše v zime sa ľudia zdržiavajú viac vnútri ako vonku, čo zvyšuje riziko nákazy.

Vedci a vedkyne sa domnievajú, že nový koronavírus sa zrejme šíri aj vzduchom na časticiach s priemerom do 5 mikrometrov, čo zvyšuje riziko nákazy v uzavretých a nevetraných priestoroch.

Bude sa vracať každý rok ako chrípka?

Je možné, že COVID-19 sa stane ochorením, ktoré sa bude vracať každý rok podobne ako chrípka? Podľa imunológa Leksu je taký scenár možný v prípade, že vírus nezlikvidujeme očkovaním celej populácie.

Poznáme sedem koronavírusov, ktoré napádajú človeka, z nich nebezpečné sú tri – SARS-CoV, MERS-CoV a SARS-CoV-2. Zvyšné štyri – HKU1, NL63, OC43 a 229E – sú menej nebezpečné a spôsobujú ochorenie podobné nádche.

Je možné, že časom sa aj nový koronavírus premení do tejto menej škodlivej formy?

Imunológ Leksa pre Denník N vysvetlil, že aj „staré“ koronavírusy spôsobovali smrteľné ochorenia, keď boli svojho času nové. No po určitom čase sa z nich vyselektovali tie kmene, ktoré vyvolávajú len mierne formy v podobe spomínanej nádchy.

Evolučné mechanizmy v pozadí tohto procesu opísal vedec nasledovne: „Smrteľné koronavírusy spôsobovali smrť, takže sa šírili menej a pomalšie – keď chorý leží polomŕtvy v posteli, vírus šíri pomalšie ako chorý, ktorý len kýcha a smrká, ale je schopný pracovať. Takže po určitom čase úplne vymizli tie kmene, ktoré boli smrteľné,“ povedal Leksa a dodal, že takýto proces potrvá pri novom koronavíruse ešte veľmi dlho. „Buď budeme takto dlho nosiť rúška, dodržiavať odstup, zatvárať školy a vyčerpávať zdravotníctvo, alebo sa spoľahneme na vakcínu,“ vyzdvihol vedec z SAV význam očkovania.

Podľa Leksu „potrvá desaťročia, kým sa nový koronavírus stane ochorením porovnateľným s bežnými nádchami spôsobovanými inými ľudskými koronavírusmi, ktoré považujeme za neškodné, aj keď aj obyčajná nádcha môže pre staršieho človeka s chorým srdcom byť fatálna“.

Význam očkovania

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) momentálne registruje 26 vakcín na COVID-19, ktoré sa skúšajú na ľuďoch, z nich 12 pokročilo do druhej fázy skúšania a šesť dokonca do tretej.

Na Slovensku už začala prebiehať diskusia, či by malo byť očkovanie proti COVID-19 povinné alebo dobrovoľné.

Podľa údajov z apríla by sa novou vakcínou dalo zaočkovať iba 40,9 percenta opýtaných Slovákov a Sloveniek, čo na vytvorenie kolektívnej imunity nestačí.

Molekulárny biológ Szemes z UK si myslí, že budúci vývoj, pokiaľ ide o nový koronavírus, závisí v najväčšej miere práve od vakcíny. „Vysoká zaočkovanosť proti vírusom vedie k významnému potlačeniu ochorení. Je to najúčinnejší a najlacnejší spôsob prevencie. Naopak, pokles vakcinácie vedie k prepuknutiu vírusových ochorení,“ hovorí vedec z UK a pripomína odstrašujúci príklad zo Sýrie. „V dôsledku občianskych vojen tam výrazne klesla zaočkovanosť na detskú obrnu a v roku 2011 zaznamenali trinásť nových prípadov. Boli to prvé prípady od roku 1999, keď vírus v Sýrii považovali za vyhubený.“

Ak bude imunita organizmu na nový koronavírus iba krátka, je možné, že sa bude treba dať očkovať každú sezónu podobne ako pri chrípke.

Samozrejme, nezáleží len na vakcíne, ale aj na ďalších opatreniach, ako je používanie rúšok, intenzívna hygiena, fyzický odstup či „superrýchle testy“. Také testy by podľa Szemesa našli využitie na letiskách alebo pri prechode hraníc. „Pod kontrolu vírus dostaneme aj intenzívnym skríningom a testovaním, stopovaním kontaktov pri nakazených a v neposlednom rade aj vďaka rastúcemu množstvu poznatkov z vedeckého výskumu,“ dodal molekulárny biológ.

Prídu ďalšie nákazy

Aký je záver? Nový koronavírus tu bude aj naďalej a nikam neodchádza. No neznamená to nevyhnutne tragédiu, lebo o ňom vieme čoraz viac a zisťujeme, aké opatrenia fungujú.

Táto pandémia však nebude zďaleka posledná. „Takýchto nákaz bude v najbližšej budúcnosti viac, a ak neurobíme správne rozhodnutie teraz, odsúdime sa na opakovanie chýb aj v budúcnosti. Následkom toho sa naša civilizácia postupne aj fakticky vráti o stáročia dozadu. Nemá zmysel robiť výskum, keď sa ho budeme báť a nebudeme ho používať,“ vyzdvihol Leksa význam vedeckého bádania.