Denník N

Chemik: Liadok životy častejšie zachraňuje ako zabíja. Zúrodňovaním pôdy v minulosti odvrátil hladomor

Odborník na anorganickú chémiu Karol Jesenák. Foto - archív K. J.
Odborník na anorganickú chémiu Karol Jesenák. Foto – archív K. J.

V hlavnom meste Libanonu tento týždeň explodovalo 2700 ton dusičnanu amónneho. Ten sa napriek mnohým varovaniam colného úradu nachádzal v prístavnom sklade. Anorganický chemik Karol Jesenák hovorí, že problém nie je v jeho výbušnosti. Riziko stúpa, ak sa skladuje vo veľkých množstvách a vo vlhkom prostredí.

V súvislosti s tragédiou v Bejrúte sa spomína explózia liadku. O akú chemickú látku ide?

Liadok je zjednodušeným označením niektorých dusičnanov. Liadkov totiž poznáme niekoľko. Napríklad liadok sodný, draselný či amónny. Všetky tieto látky môžu byť vyrábané priemyselne, ale nachádzajú sa aj v prírode ako minerály. Napríklad prvý z uvedeného radu sa nazýva aj čílsky liadok. Ťažil sa totiž najmä v Čile v púšti Atacama. Názov minerálu s týmto zložením je nitratín. V súvislosti s obrovským nešťastím v Bejrúte sa ako „liadok“ spomína dusičnan amónny.

Kde všade ho vieme využiť?

Spomenutý dusičnan amónny sa najčastejšie používa v poľnohospodárstve ako hnojivo a aj ako zložka rôznych priemyselných výbušnín. V menšom množstve má využitie aj ako dezinfekčný prostriedok. Dokáže totiž oxidovať organické látky na povrchu baktérií a iných mikroorganizmov. Tým ich zabije. Povedané so zveličením to je, ako keby ste človeka ponorili do kyseliny.

Prečo vlastne hnojíme výbušninou?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Výbuchy v Bejrúte

Príroda, Veda

Teraz najčítanejšie