Smer chystá pre regióny zákon, ktorý im nepomôže

23. mája na sneme strany Smer ohlásil premiér Robert Fico balíček opatrení, ktorý má zlepšiť sociálnu situáciu. Medzi nimi bola aj podpora najchudobnejších regiónov. Po dvoch mesiacoch ministerstvo dopravy ukázalo, ako chce týmto regiónom pomáhať. Zákon má päť strán, veľa noviniek nepriniesol.

Pomoc nemôže dostať každý, len tie okresy, ktoré majú viac ako 1,9-násobok priemernej nezamestnanosti. A to aspoň deväť štvrťrokov za posledné tri roky.

Po prepočte ide o štyri okresy – Revúca, Kežmarok, Rimavská Sobota a Rožňava, a čoskoro sa medzi ne zrejme dostane aj okres Poltár.

Autorom návrhu zákona, predloženého ministerstvom dopravy, je Anton Marcinčin, ktorý v minulosti pôsobil v KDH, v súčasnosti pracuje pre vládu. Na otázky, v čom konkrétne tento zákon pomôže regiónom, aký vysoký príspevok budú môcť regióny získať, či koľko peňazí ročne na to štát vyčlení, neodpovedal on ani ministerstvo dopravy.

Prečítajte si

Ak nemáme nápady a peniaze, napíšme o tom zákon

Nepovedal ani, či je so zákonom spokojný. Je na dovolenke.  Na otázky neodpovedalo ani ministerstvo práce, ktoré má riešiť nezamestnanosť.

Dva nástroje

Na to, aby okresy mohli dostať nejakú pomoc, musia mať Akčný plán. Ide o dokument, ktorý pripraví ministerstvo dopravy, ktoré aj zákon predložilo. To má totiž na starosti aj regionálny rozvoj.

Zákon zavádza dva nástroje, ktorými chcú pomôcť najchudobnejším regiónom. Ide o technickú pomoc a regionálny príspevok. Technická pomoc znamená, že úradníci budú v regiónoch poskytovať služby a poradenstvo „s cieľom skvalitnenia administratívnej kapacity subjektov územnej spolupráce“.

Regionálny príspevok sú peniaze priamo z rozpočtu, ktoré môže dostať región na základe Akčného plánu. Koľko a za akých podmienok, v zákone nie je.

Okrem toho zákonom menia aj podmienky na investičnú pomoc. Ak by chcel ísť investor do regiónov, ktoré majú takmer dvojnásobne vysokú nezamestnanosť, ako je priemer Slovenska, majú mať o polovicu mäkšie podmienky na investičnú pomoc ako podnikatelia, ktorí by chceli začať biznis inde.

Primátor: Potrebujeme razantné zmeny

Ľudia z ministerstva financií a dopravy boli asi pred dvomi týždňami rokovať o možnej podpore pre regióny aj s primátorom Rimavskej Soboty Jozefom Šimkom.

Okres Rimavská Sobota patrí dlhodobo medzi okresy s najvyššou mierou nezamestnanosti. V júni tohto roku bola vyššia ako 28 percent. Z takmer 41-tisíc ľudí, ktorí tu žijú, je 11 500 takých, ktorí sú bez práce a sú ochotní ísť hneď do roboty. Celkovo je však bez práce viac ako 13-tisíc ľudí, takmer dvetisíc z nich však je na menších obecných prácach či na vzdelávaní.

„Je tu kritická situácia,“ hovorí primátor Šimko. Štátnym úradníkom som hovoril, že žiadne kozmetické úpravy im nepomôžu. Treba daňové prázdniny, úver mestu, aby zabezpečili, že prídu podnikatelia a vytvoria pracovné miesta.

Zákon, ktorý ministerstvo predložilo na pripomienkovanie, ešte poriadne nevidel. No už teraz sa bojí, aby to nedopadlo tak, že pred voľbami ten zákon využije len na nejaký predvolebný zjazd. „Ak by sem prišli odborníci nám pomôcť a poradiť, ja by som ich vítal. Ale ak len prídu a pred voľbami si dajú guláš, najedia sa, zahrajú si futbal a odídu, to by nebolo dobré,“ hovorí.

Najviac by však podľa neho Rimavskej Sobote pomohlo, ak by bola hotová cesta R2. „Podnikatelia sem neprídu, kým nebude dobudovaná,“ hovorí. Dúfa, že to nebude až v roku 2040, ako to ohlásil minister dopravy Ján Počiatek.

„Mali by sme oveľa väčšiu šancu získať investora, ak by cesta bola hotová,“ hovorí Šimko. Mal v okrese nemeckého podnikateľa, zhrozil sa však podľa neho, keď zistil, že by do Zvolena musel ísť minimálne dve hodiny.

Ak by o pomoc mohli požiadať len štyri okresy, je to podľa neho málo. „Len v Banskobystrickom kraji máme päť takýchto okresov a to je Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota a Revúca. A lepšie na tom nie je ani Revúca,“ hovorí primátor. Bol by za to, aby na pomoc mali nárok okresy s nezamestnanosťou vyše 20 percent.

Doprava a zručnosti

Keď sa na hladové doliny pozrel Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií, ako hlavné určili dva problémy. Prvým boli chýbajúce zručnosti, a to najmä pri Rómoch. Tieto zručnosti by sa mali podporovať podľa nich už od predškolského veku.

Druhý kľúčový problém bola infraštruktúra – a to z dvoch dôvodov. Jedným je, že práca nebude tam, kde nie sú dobré cesty či iné spojenie, a druhý, že ak nie sú dobré cesty, ľudia sa ani nedostanú do práce, do ktorej by chceli dochádzať. Preto by bolo dobré, aby sa zlepšilo spojenie, ale aj frekvencia spojov. Na porovnanie uvádzajú, že v Rakúsku a Holandsku pracuje 10 až 12 percent zamestnancov v inom regióne, u nás sú to štyri.

Analytici: Zbytočný zákon

Centralizované diktovanie 5-ročných plánov a nejasné dotačné schémy najmenej rozvinuté regióny nepotrebujú, hovorí Martin Dubéci z think-tanku Alfa, blízkeho strane Sieť. Preto podľa neho návrh zákona chudobným regiónom nepomôže.

„Za tým zákonom je predstava, že bratislavskí ministerskí úradníci a vláda rozhodnú o tom, ako sa má rozvíjať región. Nástroje, ktoré s týmto zákonom prídu, pritom nie sú vôbec nové a posilňujú dva chronické problémy regionálneho rozvoja: centralizáciu a závislosť od úradníckej a politickej vôle v Bratislave,“ dodáva.

Pomohlo by podľa neho, ak by pomoc regiónom bola všeobecne nárokovateľná a predvídateľná – napríklad odpisy pre všetky investície v danom regióne.

Ak by zákon platil v podobe, v akej ho predstavili, rozdiel oproti dnešnému stavu by bol, že budeme mať o radu vlády navyše. „Čo je dobré, lebo sa aspoň budú využívať zasadačky,“ hovorí.

Vláda už pritom dnes robí cielenú regionálnu politiku cez takzvané výjazdové rokovania. „Z našich analýz vieme, že prostriedky takto vynakladané idú viac do obcí spriaznených s vládnou stranou a ide väčšinou o riešenie drobných opráv, a nie investícií, ktoré by mohli naštartovať hospodársky rast,“ dodáva Dubéci z Alfy.

Tiež už existujú regionálne rozvojové plány – celonárodný aj na úrovni župy. „Ich kvalita je všeobecne považovaná za nízku a myslím, že mali minimálny efekt na to, ako sa nastavovali verejné investície alebo regulácia voči týmto regiónom,“ dodáva.

Hľadá sa kameň mudrcov

Pomáhať zaostalým regiónom chce podľa analytika INESS Martina Vlachynského takmer každý. „Je to ako bájny kameň mudrcov slovenskej politiky. Všetci ho hľadajú, ale nikto neobjavil.“ Najchudobnejšími okresmi sú stále tie, čo nimi boli pred 15 rokmi.

Aktuálny návrh je podľa neho len ďalším prekopaním donekonečna menených modelov štátnej pomoci. „Chudobné okresy trpia v prvom rade ťažkou zamestnateľnosťou svojej armády dlhodobo nezamestnaných ľudí. To sa nedá vyriešiť zadotovaním zopár podnikov, ktoré majú navyše často veľmi krátku životnosť (ako by vedeli v Prakovciach rozprávať…),“ hovorí Vlachynský.

Skutočnou zmenou by podľa neho bolo regionalizovať minimálnu mzdu (aby v Krompachoch nebola vyššia minimálna mzda ako v Prahe), zaviesť výraznejšiu odpočítateľnú odvodovú položku (čo by zvýhodnilo masu nízkokvalifikovaných) či zaviesť nulovú daň na reinvestovaný zisk (čo by motivovalo existujúce podniky rásť tu na Slovensku).

Ak chce vláda zvyšovať zamestnanosť v najmenej rozvinutých regiónoch, mala by podľa analytika INEKO Petra Goliaša najskôr zmeniť motiváciu tak, aby ľudia menej pracovali načierno a viac legálne. „Kľúčové je znížiť náklady na tvorbu pracovných miest znížením odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami (zamestnancov, dohodárov aj živnostníkov), optimálne aj v kombinácii so znížením minimálnej mzdy,“ hovorí.

Dôležité podľa neho je aj posilniť súbeh príjmov z práce a sociálnych dávok, aby pracujúcim nehrozila chudoba. „Zaostavajúce regióny by mali dostávať aj finančnú a technickú podporu najmä na výstavbu infraštruktúry. Na to sú však určené eurofondy, kde je peňazí dosť. Prijímanie osobitných zákonov je z tohto pohľadu zbytočné,“ dodal.