Posledný politický omyl Andreja Kisku

Ktokoľvek by sa stal predsedom Za ľudí, mal by bez zakladateľa strany veľký problém dostať ju do parlamentu aj v budúcich voľbách. Reálnejšie je, že delegáti sobotňajšieho snemu rozhodovali o tom, či Za ľudí skončí ako strana, ktorú si zapamätáme pre jej dôsledné pôsobenie vo vláde ako protiváhy jej úletov, alebo taká, ktorá sa pozvoľne rozplynie a nechá prevalcovať konkurenciou z OĽaNO a Sme rodina.

Tým, že si delegáti po Andrejovi Kiskovi zvolili Veroniku Remišovú, ktorú im on odporúčal, je reálnejšia druhá možnosť.

V časoch, keď Remišová pôsobila v opozícii, vyšvihla sa vďaka kritike vlád Smeru a poukazovaniu na ich zlyhania. No ako vládna politička vystupuje nepresvedčivo a hlavný dojem z jej pôsobenia je, že si nie je veľmi čo pamätať. Zatiaľ najhlbšou stopou je asi poplach, ktorý vyrobila s údajným sledovaním štátnych inštitúcií, po ktorom sa zatiaľ zľahla zem. Keď si treba spomenúť na nejaký silný pozitívny moment, je to problém.

Jej neúspešný protikandidát Miroslav Kollár je omnoho čitateľnejší, zrozumiteľnejšie hovoril, čo chce a ako by mala Za ľudí vyzerať. Naproti tomu sa Remišová hlavne odvolávala na Kiskov obraz.

Expredseda ho na sneme zadefinoval takto: „Ľudia chceli stranu bez ideologických nánosov, stranu odborníkov.“ Iste, 5,77 percenta z tých, čo prišli voliť. No a väčšina z nich navyše chcela Kisku, nie odborníkov.

Remišová chce napriek tomu pokračovať „v línii, ako ju nastavil Andrej Kiska“. Za ľudí podľa nej má byť „modernou, európskou stredovou stranou“, pretože taká tu nie je. Lenže líniou Andreja Kisku bolo využiť svoju popularitu a nikoho neuraziť prílišným vyhranením sa.

Kollár sa chcel, naopak, viac zamerať na strednú triedu, teda skôr mestského voliča. Varuje, že slepé pokračovanie v Kiskovej politike, ktorá sa pokúšala osloviť každého, nemôže fungovať, pretože nikto v strane nemá taký výtlak, aký mal kedysi exprezident.

Remišovej predstava je vágna ako takmer všetko, čo hovorí, Kollárova o čosi konkrétnejšia. Každá z nich by však mohla za istých okolností uspieť. Problém je, že na to, aby ste sa bili o stredového voliča, ako sľubuje Remišová, musíte ho niečím zaujať. Pretože takmer každý tu predsa bojuje o stredového voliča.

No a porovnanie novej predsedníčky s predsedami ostatných koaličných strán pre ňu vyznieva zle. Každý z trojice Matovič, Kollár a Sulík funguje na voličov lepšie. Samozrejme, to isté Pellegrini a stále ešte aj Fico.

Hrať sa v tejto konkurencii na to, že len budeme pekne čerpať eurofondy a reformovať justíciu (dva rezorty patriace Za ľudí), ale inak budeme nemastní-neslaní, je zaručená cesta do zabudnutia.

Veronika Remišová ešte môže prekvapiť, k čomu jej treba držať palce. Je to veľmi potrebné, aby Matovič s Kollárom cítili vo vláde silnejší odpor. Ak ho doteraz niekto zo Za ľudí vytváral, boli to iní ľudia ako nová predsedníčka.