Denník N

Odborník na stromy o mŕtvom chlapcovi: Trestal by som ministra, chyba je v systéme

Michal Zelenák. Foto N – Vladimír Šimíček
Michal Zelenák. Foto N – Vladimír Šimíček

Ľudia si podľa Michala Zelenáka radšej kúpia nový televízor, ako by mali zaplatiť za orez stromu. Až kým sa niečo nestane.

Arborista MICHAL ZELENÁK sa začal zaoberať stromami v Nemecku. Ako odborníka ho zavolali aj k tragédii na školskom dvore v Karlovej Vsi. Hovorí, že v Nemecku je údržba stromov prísna, kým u nás to nikoho nezaujíma.

Stretli ste sa pred prípadom Matúša Zatkalíka s tým, že by niekoho zabil strom?

Na Slovensku si neviem na taký prípad spomenúť. Pamätám si prípad z Nemecka. Stalo sa to v pivnej záhrade a išlo o pagaštan konský. V lete sa odlomil veľký konár s priemerom asi 15 centimetrov a zabil ženu. Bol to špecifický prípad, pretože nastal takzvaný letný zlom. Pri vysokých teplotách nastane odpar a pnutie v bunkách sa oslabí, cibuľky sa zmenšia a zdravý konár sa odlomí. Nedá sa to predvídať. V Nemecku je málo pravdepodobné, že keď sa niečo stane, ide o strom, o ktorý by bolo zle postarané, pretože systém aj starostlivosť o stromy sú tam na špičkovej úrovni.

A u nás?

U nás nič také neexistuje. Nerobia sa žiadne pravidelné kontroly. Keď sa niečo stane, vtedy sa strom vyrúbe alebo sa začnú aj ostatné stromy orezávať. Aj teraz, keď sa stala tragédia v Karlovej Vsi, to tak bolo.

Kedy ste prišli na miesto činu?

Asi dve hodiny potom, čo odviezli chlapca. Obzeral som si vyvrátený strom, jeho koreňový systém, a bolo vidno veľkú hnilobu. Keby som sa o ten strom staral ja, určite ho skrátim. Mal šikmý rast a bol príliš dlhý na to, ako rástol. Bola to hlošina, ktorá má veľmi hustú korunu a sneh sa na nej výborne držal. Na jej dĺžku to bola obrovská váha a bolo otázkou času, kedy sa vyvráti. A bolo aj veľmi mokro a stabilita koreňov bola ohrozená.

Je hlošina strom, ktorý patrí na školský dvor?

Nemal by tam byť, lebo má tŕne a také stromy nemajú na školskom dvore čo robiť. Je to okrasná drevina, ktorá vyzerá ako oliva.

Ako by sa mali školy starať o stromy? 

Aspoň raz do roka by sa mali stromy skontrolovať. Ani v mestách sa to nerobí, ale na školách by sa malo. Vždy, keď prídeme do nejakej školy, tak sú tam veci, že len krútime s kolegami hlavou. Aj v Karlovej Vsi, keď ma tam priviezli policajti, boli pred vstupom dva topole a na nich suché a dlhé konáre, ktoré tam dávno nemali byť. V zákone o ochrane prírody sa píše, že vlastník stromu sa má oň starať. U nás sa všetci vyhovárajú, že na to nemajú peniaze.

Je to drahé?

Keď to porovnám s ľudským životom, tak nie. Najprv sa vždy robí inventarizácia stromov, to stojí napríklad 5 eur na strom, následná kontrola môže stáť dve eurá na strom. Povedzme 150 eur za rok. Orezy stromov sú drahšie. Môže to stáť od 50 do 850 eur na strom. Neviem o žiadnom meste, ktoré by malo komplexnú starostlivosť o stromy.

Kedy to stojí 850 eur?

V Želiezovciach je dub, ktorého koruna má priemer asi 40 metrov. Boli sme v nej desiati a ani jedného nebolo vidno. Je zriedkavé, že by bol orez taký drahý.

Kto sú vaši klienti?

Hlavne súkromné osoby, ktoré majú veľké záhrady. V Nemecku som to napríklad robil pre bytové družstvá.

Prečo u nás o to nie je záujem?

Ľudia za to nechcú platiť. Kúpia si nový televízor, ale za stromy platiť nechcú. Taký je u nás prístup.

Platí, že čím je strom starší, tým je nebezpečnejší?

Samozrejme, že čím je starší, tak vitalita klesá. Stromy vekom degradujú a treba sa o ne pravidelne starať, ale každý strom reaguje inak, je to špecifické – či je solitér, koľko má zrážok, kde stojí, v akej pôde.

Je vyšší strom nebezpečnejší?

Nie. Na Slovensku je napríklad veľmi obľúbená dekapitácia pyramídových topoľov, teda rez na hlavu. Všetci sa boja, keď je topoľ vysoký. Topole vytvárajú veľa suchých konárov, čo je prirodzené, stromy to robia, ale korunu treba prerieďovať, nie seknúť. Tento strom má istú frekvenciu kmitania. Keď ho zrežete, už nekmitá a celý nápor a energia sa prenesú na bázu kmeňa, ktorá na to nie je stavaná a vyvráti ho oveľa skôr. Pyramídové topole sa odjkaživa stavali ako vetrolamy.

Ako sa kontroluje strom?

Najprv si všimnem okolie, či tam nie sú náhodou trhliny. Ak by boli, hovorí mi to, že strom sa hýbal aj s koreňmi, čo je problém. Popraskaná zem môže byť, aj keď je veľmi sucho, ale to vyzerá inak. Potom idem k báze a vidím, či nie je nakazená hubami, či tam nie je drevokazný hmyz, a idem po kmeni hore a pozerám sa do koruny. Na konci kontroly sa navrhne, čo treba robiť a ako je to urgentné. Ak je na vrchole pár suchých konárov, nemusí to prekážať. Nalomený konár, ktorý visí, treba urobiť hneď.

Nepokúšajú sa vás ľudia zneužiť na to, aby ste nejaký strom vyhlásili za chorý, lebo im prekáža napríklad pri výstavbe parkovacieho miesta?

Samozrejme, stáva sa to. Nerobím to, rovnako ani orezy na hlavu. Aj keď, priznám sa, nedávno som známym jeden takýto orez urobil, ale bol to smrek a ihličnany nemajú v intravilánoch čo robiť, tak som s tým nemal až taký veľký problém.

Prečo ihličnany do mesta nepatria?

Nie sú na to prispôsobené. Okrasné stromy ako čierne borovice sa sadia, ale smrek, ktorý vyrastie do výšky 40 metrov, by sa nemal. S tým je potom naozaj problém.

Ide o stabilitu?

Môže sa stať, že sa pri veľkom nápore vetra vyvráti. Konkrétne smrek korení veľmi plytko.

Ako ste sa stali arboristom?

Na začiatku som robil športové lezenie. Potom výškové práce a potom stromy. Žil som dlho v Nemecku, stal som sa inštruktorom stromolezenia, ale potom som zistil, že len to mi stačiť nebude. Spravil som si preto arboristický certifikát.

Myslíte si, že riaditeľa školy, učiteľku alebo vychovávateľku by mali potrestať za Matúšovu smrť?

Podľa mňa by mali potrestať ministra školstva. Je to chyba v systéme.

Michal Zelenák (39). Arboristike sa venuje od roku 2004. Zúčastnil sa na viacerých projektoch. Vyšetroval Napoleonove platany v obci Trsteno v Chorvátsku, viacero chránených stromov v Bavorsku, revitalizoval gaštanové sady na ostrove Korzika alebo vyšetroval chránený dub v obci Michal na Ostrove.

Teraz najčítanejšie