Denník N

Keď Mečiar končil, oni práve začínali. Prečítajte si ukážku z knihy o Free Faces

Foto - archív Maroša Hečka
Foto – archív Maroša Hečka

Reedícia debutového albumu skupiny Free Faces z roku 1998 dokumentuje, ako znela tá doba v hudbe na Slovensku.

Najskôr boli traja a v tom čase hrali takmer všade. Buď ako sprievod­ná kapela niekoho známeho, alebo sami pod všakovakými názvami voľne improvizovali. Gitaristovi Andrejovi Šebanovi len začínalo ťahať na štyridsiatku, basák Oskar Rózsa a bubeník Marcel Buntaj ešte nemali ani tridsať. V čase, keď na Slovensku vrcholil mečiarizmus, sa dali dokopy s filmárom Marošom Hečkom, ktorý mal skupinu Bezmocná hŕstka, a začali sa diať veci.

Najskôr spravili pár pesničiek na texty amerického beatnika Ferlinghettiho a od nich sa nakopli k vlastnej tvorbe. Debutový album Almost True Story (1998) bol ako zjavenie. Zrazu aj na Slovensku bola kapela, ktorá nápadito zmiešala gitary s elektronikou. Zohratí inštrumentalisti s neopozeraným spevákom a textárom nadchli nielen alternatívnu scénu, na koncertoch bolo plno. Štart bol rýchly, ale aj koniec. Základná idea bola jasná, predstavy nie. Vzájomne sa vyčítala prílišná zaneprázdnenosť inými projektmi, riešilo sa, či prejsť z angličtiny do slovenčiny, exportné ambície manažéra aj kapely zostali nenaplnené.

Po druhom albume a štyroch rokoch existencie sa Free Faces rozišli. Andrej Šeban skoncoval s kariérou nájomného hráča a producenta, začal si písať vlastné pesničky, hudbu aj texty, čoho výsledkom bol jeho výborný autorský debut – album Bezvetrie (2000). Oskar Rózsa odišiel do Ameriky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie