Denník N

Prišli sme o príjem, fungujeme iba z toho, čo sme predali na Vianoce, hovorí majiteľka odevnej značky Ala Krivá

Dizajnérka a krajčírka Ala Krivá. Foto - Petra Rjabinin
Dizajnérka a krajčírka Ala Krivá. Foto – Petra Rjabinin

V Anglicku vyšívala prikrývky s krajkami pre pohrebníctva. Naučila sa tam, ako funguje malý rodinný biznis, a už desať rokov vedie vlastnú odevnú firmu.

Ala Krivá je krajčírka z Považia a venuje sa udržateľnej móde. Stala sa súčasťou hnutia Fashion Revolution, ktoré bojuje za transparentný, etický a udržateľný módny priemysel. V rámci toho vzdeláva mladých ľudí na rôznych workshopoch. V roku 2016 ju ocenila nadácia Via Bona za inšpiratívny projekt v kategórii Zelená firma.

Nakupovanie oblečenia za posledných pätnásť rokov narástlo až o šesťdesiat percent. Čím to podľa vás je?

Sme konzumná spoločnosť. Chceme mať všetkého dostatok, a tak vznikajú prebytky. Oblečenie je také lacné, že si ho môžeme ľahko dovoliť a spraviť si rýchlu radosť, z čoho môže vzniknúť závislosť. Chceme mať to, čo majú druhí, a veľa si aj závidíme. Málokto sa zaujíma, čo je za módnym priemyslom, aká veľká ekologická katastrofa ním vzniká. Koľko odpadu vytvárame, aké zlé sú pracovné podmienky ľudí, ktorí pracujú v odevnom priemysle.

Ako by ste presvedčili mladých ľudí, aby nakupovali slow fashion, teda pomalú módu, ktorá je ekologickejšia? 

Presvedčiť nemôžete nikoho. Môžete mu iba ponúknuť alebo ukázať alternatívu a svoje dôvody, prečo ste na tejto ceste. Priala by som si, aby sme boli hrdí na lokálne veci a dizajnérov. Treba vytvoriť diskusiu a neustále vysvetľovať a pripomínať, prečo je dôležité podporovať náš trh a ľudí, ktorí tvoria. Myslím si, že sa o tom v našej spoločnosti rozpráva málo. Na druhej strane mám veľkú vieru v mladých. Vedia byť veľmi zanietení, idú do hĺbky a sú akční.

Hovoríte, že ľudia majú rozmýšľať nad tým, čo kupujú a nemajú kupovať impulzívne. Často sa však stáva, že natrafia na akciu a konajú impulzívne. Ako sa tomu brániť? 

Tak, ako som povedala, keď budete niekoho nútiť, ťažko to prijme. O ekológii sa treba začať rozprávať už s deťmi a učiť ich inak rozmýšľať. Za impulzívne konanie môže predovšetkým to, že chceme stále niečo nové. Ale aj preto, že výroba oblečenia v zahraničí je často príliš lacná. Ale za tým sa skrýva celý pokrivený systém. Rada by som o tomto probléme diskutovala oveľa viac.

Ako by sa o tom malo viac diskutovať? 

Napríklad v médiach, ale aj v rodinách. Keď mi to čas dovolí, robím workshopy s deťmi a rozprávam im o ekológii. Celkom ma to napĺňa a posúva ďalej.

Ala Krivá vlastní vlastnú odevnú značku Cila. Foto – Petra Rjabinin

Keď ste začínali so šitím na Slovensku, začali ste s výrobou hračiek. Prečo teraz šijete dámske oblečenie? 

Začínala som s minimálnym kapitálom a materiál na výrobu bol veľmi drahý, preto som sa snažila na začiatku vyrábať malé hračky, zástery či iné drobné veci. Predávala som ich na internetovej stránke Sashe. Nemala som certifikát na hračky, skoro každý kus bol originál z inej látky, takže certifikácia by bola veľmi drahá. To si môžu dovoliť len veľké korporáty. Takisto som sa stretávala s tým, že moja práca nebola ohodnotená. Nedokázala som konkurovať korporátnym produktom.

Zoberme si ako príklad matku s dvoma deťmi, ktorá je na materskej, a jej manžel zarába sedemsto eur. Môže si dovoliť nakupovať v slow fashion pre seba a pre deti?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Koronavírus

    Pekné veci

    Rozhovory

    Ekonomika, Slovensko

    Teraz najčítanejšie