Denník N

Autor, ktorý strháva posolstvom a neprináša len hudobné zážitky. Roman Berger oslávil 90 rokov

Roman Berger. Foto - Milan David
Roman Berger. Foto – Milan David

Jeho diela zásadným spôsobom obohacujú tvorbu 20. storočia a jeho „písačky“ – ako o nich sám vraví, neskrývajúc sympatiu k Dominikovi Tatarkovi – sú prenikavým pohľadom na umenie, filozofiu, estetiku, poukazujú na súvislosti a hľadajú pravdu v umení. Skladateľ Roman Berger je morálnou autoritou par excellence, je jedinečný a v slovenskom kontexte ojedinelý. Cez víkend oslávil 90 rokov.

Ako vyštudovaný klavirista zvládal repertoár na vysokej úrovni, dokonca hral Sonátu Ilju Zeljenku na Pražskej jari (1958). Jeho cesta však bola cestou skladateľa, teoretika a kulturológa. Je nositeľom Herderovej ceny, ktorú udeľovala Viedenská univerzita za zachovanie a rozvíjanie európskeho kultúrneho dedičstva, ceny Ministerstva kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky a Ceny Zväzu poľských skladateľov za celoživotné dielo. Viaceré slovenské ocenenia odmietol, keďže nesúhlasil s dramatickým zhoršovaním situácie v oblasti kultúry.

Umenie musí byť pravdivé

Prvý dotyk so skladateľom Bergerom som zažila vďaka etnomuzikológovi Ivanovi Mačákovi počas mojej predvysokoškolskej brigády na Bratislavskom hrade. A potom prišla slávna premiéra jeho – podľa mňa kľúčového – diela De profundis pre bas, klavír, violončelo a live-electronic na texty poľského básnika Tadeasza Róžewicza. Bolo to na festivale BHS 1980. Skladba odznela v mimoriadnej interpretácii –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie