Denník N

Založil fyziku na Slovensku. Ilkovič viedol žiakov k múdrosti na úkor svojej vedeckej kariéry

Dionýz Ilkovič na snímke z roku 1977. Foto – TASR/AP
Dionýz Ilkovič na snímke z roku 1977. Foto – TASR/AP

Začiatkom augusta uplynulo 40 rokov od smrti významného slovenského fyzika Dionýza Ilkoviča.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Na základnú školu som chodil v časoch, keď sa ešte na hodinách robili pokusy.

Tie ma veľmi bavili. Dokonca aj doma sme si s bratom zriadili malinké laboratórium – celé sa dalo popratať do škatule, boli tam skúmavky, sklíčka, kadičky, tégliky a dajaké farebné neškodné chemikálie, z ktorých sme vyrábali bonbóny a tuším sme ich aj jedli – volalo sa to Junnyj chimik.

Na gymnáziu som v pokusoch pokračoval, ibaže chemikálie som poťahoval zo školského laboratória, miešal som ich bez akéhokoľvek konceptu – dôležité to bolo riadne zahriať – neznáme produkty rôznych farieb som odkladal do šuplíka môjho písacieho stola – dosť to tam smrdelo.

Na vysokej som už zamiešaval presne podľa protokolu, reaktanty vážil na analytických váhach, pridával ich do roztokov, zahrieval sledujúc teplomer, produkty som analyzoval kvalitatívne aj kvantitatívne, výsledky zaznamenával do protokolu.

Riešením kvapkajúca ortuť

Najviac ma zaujala práve tá analýza – upútalo ma, že sa dá vybádať, čo a koľko je toho v roztoku bez toho, aby som ten roztok ochutnal.

Napríklad tak, že sa do roztoku ponoria dve

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda

Teraz najčítanejšie