Denník N

Krotiť ego, nesťažovať sa a v prvý deň menštruácie si dať pokoj. Ové Pictures a 10 vecí, ktoré sa za 10 rokov naučili

Michaela Čopíková a Veronika Obertová sú už desať rokov Ové Pictures. Foto - Patrícia Kvasňovská
Michaela Čopíková a Veronika Obertová sú už desať rokov Ové Pictures. Foto – Patrícia Kvasňovská

Tvorivá dvojica oslavuje dekádu tvorby a rekapituluje osobné i profesionálne posuny.

Najprv si konkurovali, potom si začali pomáhať. Zistili, že sa dokážu navzájom niečo naučiť a spolu vytvoriť zaujímavé veci. Nabité entuziazmom si Veronika ObertováMichaela Čopíková založili firmu Ové Pictures. S tým, že keď to do dvoch rokov nebude fungovať, nechajú to tak.

Teraz oslavujú desiate výročie – dekádu spoločnej tvorby animovaných filmov, ilustrácií, plagátov, obalov kníh, pohyblivej grafiky, reklamných spotov i voľnej kreativity. Celý čas išlo o rozprávanie príbehov, vytváranie postavičiek, charakterov či masiek a hľadanie zobrazení pre rôzne témy. A aj o potrebnú vyváženosť medzi zákazkami a vlastnými projektmi.

Za celý ten čas sa výrazne zmenili ich profesionálne i osobné životy. Pri aktuálnej rekapitulácii ako prvé zistili, že ich to spolu stále baví. A vlastnými slovami sa podelili aj o desať vecí, ktoré sa za tých desať rokov tvorby naučili.

Ové Pictures oslávili desaťročnicu triezvo – rožkom. Pretože aj obyčajné veci sú vzácne. Rožok použili na tričkách, mikinách, printoch i v šperku.

1. Zarobiť (si)

Značku a firmu sme si založili z čistého entuziazmu. Mali sme 25 rokov, nemali sme žiadny biznisplán ani prostriedky. Len sme chceli mať platformu, ktorá by nám umožnila robiť vlastné veci. Zároveň sme dúfali, že si tým, čo nás baví, zarobíme na živobytie. Aby sme prežili, museli sme to dokázať.

Najprv sme robili aj zadarmo alebo za prísľub, že nás niekto odpromuje. Postupne sme si však uvedomili hodnotu svojej práce a svojho času. Učili sme sa na vlastných chybách. Teraz to už máme nejako nastavené a cenu svojej práce dokážeme povedať hneď na začiatku. Zadarmo robíme už len veľmi špeciálne projekty – také, ktoré pomáhajú ľuďom alebo majú väčší presah a význam.

Našli sme si nejaký životný štandard a ten sa snažíme udržať alebo zlepšovať. Na začiatku nám to bolo jedno, ale potreby sa menia. Teraz ak zarobíme čosi viac, tak si aj viac odkladáme, aby sme z toho mohli financovať svoje vlastné projekty.

Fullart – papierová ilustrácia inšpirovaná maľbou Ľudovíta Fullu Pieseň a práca (1934).

2. Krotenie ega

Pri tvorivých spoluprácach a prácach v rôznych tímoch sa často stáva, že človek lipne na svojich nápadoch alebo výtvoroch. Vyžaduje si veľa tréningu, aby ste sa zaoberali len najlepším možným riešením a nenechali sa viesť vlastnými emóciami.

Toto sme sa tiež museli naučiť. Na začiatku sme niektoré veci veľmi prežívali, pretože išlo o naše nápady a nevedeli sme prijať, že nie sú dosť dobré. Človek sa zaľúbi do svojej idey a nedokáže sa povzniesť nad odmietnutie. Má to v hlave nastavené tak, že vytvoril niečo perfektné, a zrazu mu to niekto naruší. Aj my sme z toho boli veľmi nervózne.

Ide o to, že tímová práca je veľmi dobrý prostriedok na tvorbu, ale ego musíte nechať doma. Inak sa môže zničiť potenciál celého projektu. Treba sa pokúsiť pracovať s tým, čo hovorí druhá strana, a riešiť, či to má zmysel alebo nie. Nechať myšlienky bežať bez emócií.

My sme si to cvičili na sebe. Tak, že sme si veci navzájom prekresľovali. Niektoré kresby sme si „pinkali“ hore-dole veľakrát, kým sme neboli spokojné. Potom sme sa mohli obidve pod to podpísať. Teraz si už do vecí nezasahujeme, ale dávame si pripomienky. Ide aj o to, aby sme produkovali jednoliaty rukopis, ktorý prechádza celým dielom.

Priestorový Zoetrope z výstavy Hľadanie krásy (2016). Zoetrope je vytvorený z viac ako 340 ručne vytvorených papierových modelov.

3. Keď je zle, povedz vtip

Keďže často pracujeme na projektoch, pri ktorých je veľmi málo času, vzniká stres. Platí to od našich začiatkov až doteraz a nezmení sa to nikdy. Sú situácie, keď musíme tvoriť pod obrovským náporom, a naučili sme sa, že v ťažkých chvíľach najviac pomôže humor.

To sú tie dni, keď dve noci nespíme, dieťa plače a robíme niečo, z čoho sme veľmi unavené. Tak si zavoláme s tým, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie