Psychológ Aleš Bednařík sa dlhodobo venuje psychológii šťastia a presadzuje happytariánstvo – vedomý výber vecí a činností, ktoré pomáhajú šťastie človeka zvyšovať. V rozhovore hovorí aj o tom:

• čo ovplyvňuje šťastie ľudí v meste;
• či sú Slováci šťastní a čo nás najviac teší;
• na čo by mali myslieť developeri aj vedenia miest, aby sa ľudia v mestách cítili dobre;
• ako ovplyvnil nútený home office naše vzťahy počas koronakrízy.

Ako by ste definovali šťastie? 

To je ťažká otázka, s ktorou sa psychológovia boria. Na jednej strane je to konštrukt ako vedomie či Boh, no na druhej strane je to priamo merateľná položka – v prítomnom okamihu ľudia vedia povedať „práve som šťastný/nešťastný“, je to prepojené s emóciami. Šťastie má aktuálny rozmer „tu a teraz“, ktorý vieme vnímať počas zážitku. Potom je dlhodobé šťastie, ktoré psychológovia nazývajú “well-being” a ktoré je spojené so spätným vnímaním a s racionálnym zhodnotením, že máme dobrý život.

Dá sa teda povedať, že spokojnosť je dlhodobé šťastie?

Áno.

Čo vás robí šťastným?

Veľa vecí, napríklad som ušiel z mesta. (smiech) Vyrastal som v bratislavskej časti Medzi jarkami, hneď vedľa Pentagonu. Detstvo som mal šťastné, sídlisko sa vtedy len stavalo a ako deti sme boli neustále vonku, hrali sme sa v bahne, nestrážene vo dvore, program sme si robili samy. To veľmi prispieva k šťastiu detí. Byť vonku, mať pohyb, samy si organizovať program, byť s ostatnými deťmi. Dnes sa deti rôznych vekových skupín až tak veľmi vonku nehrajú.

Mňa robí šťastným byť v prírode, preto sme sa aj odsťahovali. Mám rád pohyb, spoločnosť ľudí…

Prezentujete sa ako „happytarián“ – čo vlastne znamená toto pomenovanie?

To mi napadlo cestou na pivo s kamarátom v bratislavskej električke – práve zahlásili zastávku “Saleziáni” a môj mozog zareagoval: „vegetariáni“ – „happytariáni“… Toho som sa chytil. Happytariánstvo definujem ako prístup, keď vedome robíme veci, o ktorých vieme, že nám prospievajú – krátkodobo či dlhodobo. Tak ako vegetarián je zeleninu, lebo verí, že je to pre jeho telo dobré, a vyhýba sa mäsu. No inak vychádzam z výskumov pozitívnej psychológie.

… takže je to taká diéta šťastia?

V podstate áno. Človek si vedome vyberá, ktoré veci robí a ktoré nie – to je tá diétna časť. Napríklad nepozerá šesť hodín televízor alebo nesleduje za deň všetky správy, vyhýba sa sebeckým cieľom… Ak napríklad cvičíme preto,