Kandidátka na viceprezidentku Harrisová predstavuje inú Ameriku ako Trump, ale aj Biden
Harrisová predstavuje silnejší protiklad voči Trumpovi ako Clintonová.
To, že demokratickým kandidátom na úrad viceprezidenta bude žena, ideálne z menšiny, sa vedelo už dlhšie. A ešte na jar sa viedla debata o tom, či je v poriadku, ak si Joe Biden takto nastavil kritériá pre svoju potenciálnu dvojku. Vyvolávali ju hlavne konzervatívne médiá.
„Biden urobil svojej budúcej spolukandidátke medvediu službu, keď viac ako jej výsledky zdôrazňoval jej rod. Teraz, nech si vyberie ktorúkoľvek, všetci ju budú vidieť ako najinkluzívnejšiu, ale nie ako najschopnejšiu,“ napísala stĺpčekárka Washington Examiner Kaylee McGheeová.
Bývalá reportérka Time Jay Newton-Smallová vtedy túto argumentáciu rozbila s tým, že Biden si predsa bude vyberať zo žien, ktoré sa už osvedčili v zákonodarnej, výkonnej či súdnej moci. Čiže bude vyberať len zo schopných a kvalifikovaných kandidátok.
„Ak vôbec niekedy platila myšlienka, že výber najkvalifikovanejšej osoby je v rozpore s tým, že ide o výber ženy, iste neplatí v roku 2020,“ povedala bývalá hlavná žalobkyňa štátu Massachusetts Martha Coakleyová.
Kalifornská senátorka Kamala Harrisová, ktorá sa napokon stala Bidenovou voľbou, sa pravidelne objavovala v zozname top kandidátok, takže tiež nejde o nejaké šokujúce rozhodnutie, ani o „mačku vo vreci“.
Len dve ženy v histórii kandidovali za viceprezidentky za hlavné politické strany: Geraldine Ferrarová za demokratov (1984) a Sarah Palinová za republikánov (2008). Ani jedna sa napokon do funkcie nedostala.
Mohlo by to vyjsť
Obe však do celého procesu vstupovali z iných pozícií ako Harrisová.
