Srbsko už nie je demokraciou. Cesta prezidenta Vučića od balkánskeho Goebbelsa k miestnemu Lukašenkovi
Príčinou prísnych hodnotení analytikov aj európskych politikov je prezident Aleksandar Vučić.
Chvíľu sa zdalo, že tiene vojen z čias rozpadu bývalej Juhoslávie v 90. rokoch sú minulosťou. Táto ilúzia netrvala dlho. Nenarušili ju iba obvinenia kosovských lídrov z vojnových zločinov, ale aj čoraz zrejmejšie nedemokratické kroky srbského prezidenta Aleksandra Vučića.
Stručne povedané: 50-ročného syna novinárky a ekonóma, ktorý vyštudoval právnickú fakultu v Belehrade, dobieha vlastná minulosť.
Politickú DNA získal od autoritatívneho vodcu Juhoslávie (neskôr Srbska) Slobodana Miloševića. Ten zomrel vo väzení haagskeho tribunálu v roku 2006, skôr než nad ním ako nad hlavným obvineným z vojnových zločinov vyniesli rozsudok.
Vučić za Miloševićovho režimu verne slúžil ako minister informácií. Presnejšie by bolo hovoriť o ministrovi propagandy.
Medzitým urobil zopár „piruet“, vymenil niekoľko strán, od radikálov prešiel k pokrokárom a lavíruje medzi orientáciou na Brusel a na Moskvu.
Nedávne masové protesty v Belehrade svedčia o tom, že Vučić zďaleka nemá napriek výraznému víťazstvu v prezidentských, neskôr v parlamentných voľbách situáciu pod kontrolou.
Titova vnučka: nie je to môj prezident
Bezpochyby najzaujímavejšou časťou Vučićovej politickej kariéry je 16 rokov (1992 – 2008) na poste generálneho sekretára Srbskej radikálnej strany. V rokoch 1998 až 2000, teda v čase vojny v Kosove a náletov NATO, zastával pozíciu ministra informácií. Neskôr sa trikrát neúspešne uchádzal o post primátora Belehradu.
Srbský novinár a bývalý editor denníka Danas Božidar Andrejić hodnotí Vučića v dlhodobom kontexte. No najmä na základe osobných skúseností. Ide o jediné srbské médium z čias Miloševića, ktoré vlani v rozhovore pre Denník N označila vnučka povojnového vodcu Juhoslávie Josipa Broza Tita za statočné.
„Nikto iný sa vtedy neodvážil