Denník N

Čo sa stalo v Portlande: Nebola to vojna

Protest v Portlande z 2. augusta. Foto - TASR/AP
Protest v Portlande z 2. augusta. Foto – TASR/AP

Miestni obyvatelia hovoria, aká je situácia v meste, kam Donald Trump poslal federálnych agentov.

Vyše polmiliónový Portland je najväčším mestom západoamerického štátu Oregon. Napriek tomu, že tu žije zo všetkých 35 amerických miest s populáciou väčšou ako 500-tisíc obyvateľov najväčšie percento bielej populácie, do kroniky hnutia Black Lives Matter sa zapísalo ako jedno z najvytrvalejších sídel protestov proti policajnej brutalite v Spojených štátoch.

Protestujúci vychádzajú do ulíc už vyše 70 dní v rade. Od začiatku protestov 28. mája, teda tri dni po policajnej vražde černocha Georgea Floyda v hlavnom meste Minnesoty Minneapolise ostal Portland vykreslený ako bojová no-go zóna.

Začiatkom júna už bola situácia medzi políciou a protestujúcimi napätá. Portlandská polícia použila pri boji s davom toľko slzného plynu, že s tým niektorí ľudia išli na súd. Oficiálny zákaz používania slzného plynu vošiel do platnosti siedmeho júna a Portland bolo posledné mesto, čo tak urobilo.

Po májových a júnových zrážkach demonštrantov s políciou využil prezident Donald Trump príležitosť na silovú prezidentskú kampaň a v centre Portlandu nasadil do služby vyše sto federálnych poriadkových jednotiek.

Jeho rozhodnutie poslať do Portlandu a neskôr aj do Chicaga, ale aj ďalších miest, zložky federálnej bezpečnosti, padlo po tom, ako v kalifornskom Oaklande jeden z protestujúcich koncom mája zastrelil a zabil príslušníka Federálnych ochranných služieb (Federal Protective Service) zo štruktúr ministerstva vnútornej bezpečnosti. Od tohto momentu bolo napadnutie alebo plánovanie napadnutia federálneho majetku aktom domáceho terorizmu.

Táto rétorika bola pre použitie federálnych síl kľúčová, keďže samotné ministerstvo vzniklo ako protiteroristické oddelenie po skúsenostiach z jedenásteho septembra. Okrem toho, Trump mohol pomenovať mestá, do ktorých poslal posily ako územia chaosu, ktorý ich demokratický primátori neboli schopní zvládnuť.

Zástupca ministerstva Chad Wolf po príchode do Portlandu povedal, že protestujúci sú násilný dav anarchistov, ktorých lokálne sily nezvládli spracovať.

Podobnú rétoriku použil aj Mark Morgan, komisár pohraničnej stráže, ktorý na Twitteri pomenoval protestujúcich ako násilných kriminálnikov, ktorých jeho zásahová jednotka zvaná BORTEC bude zatýkať, ak budú ničiť federálny majetok a agentov.

Zapojenie federálnych síl do protestov pôsobilo na primátorov dotknutých miest, ale aj verejnosť trochu zvláštne, pretože takéto zásahy sú zvyčajne potvrdené, ak si to samospráva sama vyžiada.

Podľa Matta Zapotoskeho z Washington Post mal prezident právo na zapojenie BORTEC-u a Federálnych ochranných služieb, U.S. Marshalls a jednotky z agentúry imigračnej kontroly, avšak neviedlo to k dobrému vzťahu medzi miestnou políciou a zložkami patriacich pod ministerstvo vnútornej bezpečnosti.

Napätie eskalovalo aj medzi protestujúcimi a novými zásahovými zložkami, a to de facto hneď po ich nasadení. Okrem každovečerných súbojov pred budovou Federálneho súdu v centre Portlandu začali federálni dôstojníci odoberať ľudí v širšom okolí súdu z ulice do neoznačených áut z autopožičovne.

Tieto praktiky mnohým účastníkom protestov pripomínali skôr únos ako policajný zásah. Z ulice ich vzali bez vysvetlenia a oni nevedeli, či sa ocitli v rukách policajtov, alebo pravicových radikálov.

Tieto praktiky napokon začal vyšetrovať aj štátny zástupca Oregonu.

Slzný plyn použili aj na starostu

Portlandský starosta Ted Wheeler sa po zásahoch federálnych agentov v meste vyjadril, že ich tam nikto nevolal, nikto ich tam nechce a mali by odísť.

Wheeler pritom dovtedy nepôsobil ako súkmeňovec protestujúcich. Mnohí demonštranti ho z duše nenávidia za to, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie