Denník N

Prečo nepodporujeme územnú autonómiu pre Maďarov

Vznikla by entita, ktorá nie je prirodzeným geografickým, historickým ani etnografickým regiónom a ktorú nie je možné efektívne spravovať. 

Autor je politológ, ekonóm, podpredseda strany Maďarské fórum

V rámci maďarskej komunity na Slovensku téma vytvorenia teritoriálnej autonómie zďaleka nepatrí medzi najdôležitejšie priority, napriek tomu je však stále relatívne populárna. Kým nehovoríme o konkrétnej forme, ako ju uskutočniť, každý si pod tým môže predstaviť čosi iné, jemu blízke, a tak téma žije ďalej.

Za uplynulých tridsať rokov sa veľa o autonómii hovorilo, ale je veľavravným faktom, že vzniklo veľmi málo konkrétnych koncepcií. Vlastne existuje len jeden relevantný, podrobnejšie rozpracovaný ucelený plán z roku 2014 z dielne SMK s dlhým, kostrbatým názvom Inštitucionálne podmienky zachovania a rozvoja maďarskej komunity na Slovensku a hospodárskeho rozvoja južného Slovensku, ktorý vypracoval vtedajší podpredseda SMK pre samosprávu Péter Őry a kolektív autorov.

Podobné dokumenty pravdepodobne nevznikali aj z toho dôvodu, že keď začnete veci konkretizovať, hneď narazíte na neriešiteľné problémy.

Dediny v rámci autonómneho územia, väčšina miest mimo…

Najväčšou dilemou hneď na začiatku je vymedzenie územia, na ktorom by územná autonómia vznikla. Logicky uvažujúc maďarská autonómia by mala zahŕňať obce a mestá s maďarskou väčšinou (s podielom ľudí, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, nad 50 percent). Vychádza z toho aj spomínaná koncepcia SMK.

Lenže väčšina miest na juhu Slovenska, regionálne centrá (zároveň aj okresné sídla) od Senca až po Rožňavu, už dávno nemá maďarskú väčšinu.

V dokumente SMK sa to snažia riešiť tým, že obce a mestá s podielom Maďarov od 20 do 50 percent by sa mohli dobrovoľne prihlásiť. Teoreticky to je možné buď rozhodnutím miestnej samosprávy, a/alebo miestnym referendom. Pozrime sa však na túto možnosť realisticky. Je reálne očakávať, že mestá/mestečká so 60- až 70-percentnou slovenskou väčšinou sa dobrovoľne prihlásia do maďarskej územnej autonómie? Je to skôr kategória sci-fi.

Aby sme boli dôslední, explicitne vymenujme tie mestá, ktoré majú relevantný podiel maďarskej menšiny, sú okresnými sídlami, centrami mikroregiónov so spádovými oblasťami s množstvom „maďarských“ obcí, a veľmi pravdepodobne by neboli súčasťou plánovanej autonómie: Senec, Galanta, Šaľa, Nové Zámky, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota a Rožňava (mestá s veľmi nízkym alebo skoro žiadnym podielom Maďarov ako Bratislava, Nitra, Košice, respektíve Michalovce a Trebišov ani neprichádzajú do úvahy).

Čiže reálne by to vyzeralo tak, že spádové oblasti južne od týchto miest by boli vo vnútri maďarskej autonómie, kým tieto prirodzené regionálne centrá mimo. Je to funkčný model? Dá sa efektívne spravovať? Naozaj by toto chcela miestna maďarská komunita? To sotva…

A ešte čerešnička na torte. Existuje nemalá šanca, že ani neoficiálne hlavné mesto Maďarov na Slovensku, Komárno, s ktorým asi každý podporovateľ myšlienky autonómie počíta ako so sídlom samosprávy, by automaticky nepatrilo do maďarskej autonómie! Pri nasledujúcom sčítaní obyvateľov (2021) by totiž podiel Maďarov mohol klesnúť pod 50 percent – mnohí Maďari sa toho obávajú, no málokto má odvahu povedať to nahlas.

Samozrejme, v tomto prípade existuje značná šanca, že neskôr by sa mesto dobrovoľne prihlásilo, ale symbolicky a aj vzhľadom na komplikácie pri správe územia by to bol veľký problém.

Ako sa dá efektívne spravovať pás od Šamorína po Čiernu nad Tisou? 

Keď sa presunieme z úrovne mikroregiónov/okresov na župnú úroveň, tak komplikácie sú možno ešte väčšie. Maďarskou autonómiou by vlastne vznikol dlhý pás od Šamorína až po ukrajinskú hranicu, ktorý sa miestami zúži na jednu-dve obce, a na dvoch miestach je preseknutý (južne od Veľkého Krtíša a južne, juhovýchodne od Košíc). A, samozrejme, bez vyššie spomenutých okresných miest.

Ruku na srdce, veď to je horšie ako Trnavský kraj! Ako sa to dá zdôvodniť? Keď kritizujeme územno-správne členenie Slovenska, dedičstvo Mečiara, tak väčšinou hovoríme, že kraje (a často aj okresy) nekopírujú prirodzené historické, ekonomické, geografické a etnografické regióny, že sú to umelé konštrukty bez tradície. A je to pravda. Lenže čím by bola potom maďarská autonómia? A ako sa dá efektívne spravovať také územie? Inak povedané: dá sa účinne rozhodovať o Kráľovskom Chlmci alebo o južných obciach Gemera z Komárna? A naozaj to chcú tamojší Maďari?

Osobitným problémom je absencia historickej tradície a vlastne aj medzinárodných príkladov. Niečo podobné ako maďarská autonómia na danom území nikdy neexistovalo – ani počas Uhorska, ani počas Československa a Slovenska. Priam sa núka porovnanie s Maďarmi v Rumunsku. Tí tiež žiadajú územnú autonómiu, no nie v celom Sedmohradsku, ale „len“ v takzvanom Sikulsku. Ide o geograficky a etnograficky pomerne kompaktné územie s historickou tradíciou rôznych foriem autonómie aj v rámci Uhorska, aj v rámci Rumunska (1952 – 1960, respektíve 1960 – 1968). Na Slovensku nič z toho neplatí.

Slovo autonómia je pre Slovákov červené súkno

Pri pragmatickom uvažovaní narazíme aj na neochotu značnej časti (zrejme väčšiny) slovenskej populácie a politických elít podporiť, respektíve dovoliť vytvorenie maďarskej územnej autonómie. Najsilnejší naratív je taký, že je to iba prvý krok k odtrhnutiu južného Slovenska, a prvé, čo mnohým Slovákom v tejto súvislosti napadne, je analógia vojnového slovenského štátu: Slováci najprv žiadali autonómiu v rámci Československa a potom sa odtrhli.

Alebo sa môže objaviť staršia história: Slováci žiadali autonómiu v rámci Uhorska, úrady im nevyhoveli. Viem, že ide o značné zjednodušenia, logické skratky a stereotypy, ale rozhodujúce sú postoje väčšiny populácie a politikov. A pravdepodobne sa nezmýlim, keď poviem, že šance na akceptovanie maďarskej autonómie slovenskou väčšinou (ľudovou či politickou) budú ešte dlhé roky mizerne nízke. Ako menšinový politik s tým jednoducho musíte počítať. Nie je to však hlavný dôvod, prečo myšlienku územnej autonómie nepodporujeme. Ak by to dávalo zmysel (ako v Rumunsku), tak by sme boli za. Lenže na Slovensku to zmysel nedáva.

Čo teda namiesto autonómie? Návrat k historickým regiónom!

Z horeuvedených dôvodov sme sa v rámci strany Maďarské fórum rozhodli, že nebudeme presadzovať územnú (teritoriálnu) autonómiu pre Maďarov na Slovensku. Namiesto nereálnych a prakticky neuskutočniteľných cieľov podporujeme skôr veci, ktoré sa dajú presadiť a zároveň dávajú zmysel. Namiesto autonómie sme za zmenu územno-správneho členenia krajiny, ktoré by reflektovalo prirodzené historické regióny (vrátane jednej Podunajskej župy so sídlom v Komárne). Samozrejme, na základe plošne, teda celoslovensky aplikovateľných, čo najobjektívnejších kritérií, vrátane geografických, ekonomických, ale i historických a etnografických. Napríklad podľa blízkosti a dostupnosti okresného a župného sídla, intenzity ekonomických vzťahov, ale aj vôle miestneho obyvateľstva a pod.

Patrí sem aj zmena hraníc okresov (na Slovensku je ich priveľa, na juhu, naopak, primálo, preto by sme pridali dva okresy so sídlom v Štúrove a v Kráľovskom Chlmci a Tornaľu s okolím by sme vrátili do Rimavskosobotského okresu). Zároveň presadzujeme aj zmenu financovania a čiastočne aj kompetencií miestnej i regionálnej samosprávy (napríklad odstránenie diskriminácie väčšiny južných obcí pri podielových daniach zrušením koeficientu o nadmorskej výške, nový daňový mix aj nové kompetencie pre samosprávy).

Téma je aktuálna aj preto, lebo vláda disponuje ústavnou väčšinou a uvažuje o reforme samospráv. Dúfame, že požiadavky Maďarov na Slovensku (keď dávajú zmysel a sú dobre vyargumentované) nezostanú bokom, a nebude sa preto pokračovať v mečiarovsko-ficovskej tradícii.

Diskusia okolo regionálnej samosprávy na Slovensku sa dlhé roky točila v bludnom kruhu unesená Ficom: buď Mečiarove kraje, alebo socialistické. Alebo úplné zrušenie VÚC, hovorili ďalší. Pritom historické regióny ešte nikdy nedostali šancu, podľa nás si to zaslúžia.

Politici píšu

Teraz najčítanejšie