Autor inovatívnej výučby matematiky: Kto je syn syna vášho deda?

Milan Hejný je profesor na Karlovej univerzite. Pokračuje v metóde svojho otca Víta Hejného, ktorý vytvoril hravý a objaviteľský spôsob výučby.

Profesor Milan Hejný sa snaží, aby sa jeho metóda dostala do škôl a aby sa deti učili matematiku objaviteľsky. Foto N – Marek Bažík

Prečo dnešné deti nemajú rady matematiku?

Netýka sa to všetkých detí. Týka sa to väčšiny detí v strednej Európe. Sú lokality, kde to nie je také zlé. Príčina ide do polovice 19. storočia. Vtedy boli v strednej Európe dva edukačné smery. Disterweg zdôrazňoval individualitu dieťaťa, Herbart zdôrazňoval potrebu vychovať poslušného občana. Tento druhý smer viedol k spartskému modelu výchovy, teda vulgárne povedané: držať hubu a krok. Tu majú starci navrch – oni reprezentujú. Táto línia vyhrala a zaviedla do škôl disciplínu ako protiklad demokracie. Učiteľ má moc a pravdu a žiak musí počúvať.

Je to učiteľmi alebo systémom?

Sú učitelia, ktorí majú so žiakmi veľmi dobrý vzťah a majú aj výsledky, a to aj v matematike. Žiaľ, tých učiteľov nie je veľa, lebo školský systém, ktorý je nad nimi, im prikazuje, čo a ako treba učiť. Príkazy vychádzajú z potrieb dospelého človeka, nerešpektujú potreby dieťaťa. Nesnažíme sa rozvíjať schopnosti pozorovať, abstrahovať, analyzovať či komunikovať, ale pýtame sa, či žiak vie trojčlenku, Pytagorovu vetu alebo násobilku, teda fakty. Dieťa je nastavené na hľadanie, na tvorivosť, nie na konzumáciu faktov. My ho drieme násobilkou, ono by chcelo niečo nové a pekné vytvoriť. Učitelia, ktorí si uvedomujú, že deti chcú tvoriť, sú deťmi milovaní a majú aj výsledky.

Milan Hejný (79)

Matematik, odborník na didaktiku matematiky. Narodil sa v Martine, absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej, potom pôsobil na ČVUT v Prahe, Žilinskej univerzite, Univerzite Komenského a od roku 1991 prednáša na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Matematiku vyučoval experimentálne na základnej škole niekoľko rokov. Rok pôsobil ako hosťujúci profesor na Concordia University v Montreale (Kanada) a pol roka na Central Michigan University v USA. V deväťdesiatych rokoch bol námestníkom slovenského ministra školstva. Jeho otec Vít Hejný vymyslel novú metódu, ako učiť deti matematiku hravo a na základe schém, Milan Hejný v nej pokračuje a pripravil k tejto metóde aj učebnice.

To je základ aj vašej metódy. Ako sa dostala do škôl?

Prvá učiteľka, ktorá začala našou metódou učiť, bola Jitka Michnová. Ona sa to však neučila, bolo to v nej. Tak, ako je v ženách materstvo a v niektorých mužoch otcovstvo. V niektorých to je, iní sa to musia učiť. Jitke stačilo dať učebnice a vedela, ako žiakov ťahať nahor. Zakrátko sa stala známou. Kolegovia sa do Neratovíc, kde učí, chodili pozerať na hodiny matematiky plné tvorivosti a radosti.

h1

Nie je takýchto učiteľov u nás málo?

Áno, to je hlavný problém. Teraz je v Česku okolo tejto metódy boom. Nestačíme pokrývať prosby učiteľov o školenia. Máme 23 lektorov pre prvý stupeň a pár aj pre druhý stupeň. Teraz píšeme učebnice pre druhý stupeň. Na Slovensku máme troch certifikovaných lektorov a veríme, že v blízkej budúcnosti pribudnú ďalší.

Ktoré krajiny ešte o vašu metódu prejavili záujem?

Poliaci. Pre nich píšeme nový súbor učebníc. Bolo treba upraviť reálie a sedemročné skúsenosti mnohých učiteľov ukázali, že niektoré časti je možné napísať lepšie. Robíme aj anglickú verziu, čo je pre nás veľmi potrebné, lebo to je svetový jazyk číslo jedna. Záujem prejavili Kanaďania, ale tí to chcú na veľmi komerčnej línii. Tam to nebude mať úspech. Neuvedomujú si, že učebnica sama neučí, ale učí učiteľ. Učebnica mu môže len pomôcť.

V čom sú vaše učebnice iné oproti bežným?

Tá naša nemá rámiky a vysvetlenia. Na všetko prídu deti. Úlohy sú z ich prostredia a sú gradované – sú to také schodíky, ktorými dôjdu k nejakému rozumnému výsledku. A k tomu istému výsledku vedú schodíky z rôznych prostredí. Keď matematickú pravdu objavia, podporuje ju mnoho životných skúseností. Zatiaľ čo – keď si spomeniete na školu – pri Pytagorovej vete sa vám v mysli objaví a2+b2=c2. A hotovo. A keby som chcel, ako sa na to príde, ako to funguje v trojrozmernej situácii, tak by ste nevedeli.

Ako učebnice vznikali?

V roku 2004 nás oslovili so žiadosťou, aby sme napísali učebnice pre prvý stupeň základných škôl. Nazdávali sme sa, že sa nebudú predávať, lebo budú náročné. Nakladateľ Fraus sa rozhodol ísť do rizika. Vrazil do toho veľa peňazí, lebo bolo treba školiť stovky učiteľov. Vyplatilo sa. Značná časť účastníkov našich školení metódu prijala. Podobné školenia treba robiť i na Slovensku. To je príležitosť pre sponzorov.

Stretla som sa s názorom, že vaša metóda je len pre múdre deti, ktoré na to vedia prísť samy. Ale slabší s tým môžu mať problém a nič sa nenaučia.

Je to lož. Najslabší žiak Jitky Michnovej mal ísť podľa odporúčaní psychologickej poradne do špeciálnej školy. Jitka vyhovela prosbe matky a chlapca vzala do svojej prvej triedy. V triede bol z matematiky najslabší. Ale keď bol v treťom ročníku, v súťaži Cvrček bol lepší ako stredočeský priemer. Z 8-tisíc žiakov Stredočeského kraja v tejto súťaži získalo plný počet bodov iba 25 žiakov. Päť z nich bolo z Jitkinej triedy. To sú štatisticky neuveriteľné

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |